Malé strany budú v europarlamente kľúčové

Strany, ktoré nie sú členom tradičných európskych politických zoskupení, by mohli po voľbách zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní politických skupín v Európskom parlamente. Prieskumy verejnej mienky totiž naznačujú vyšší počet malých politických strán v EP a teda väčšiu fragmentovanosť pléna.

Voliči prikladajú voľbám do EP tradične nižšiu váhu, než národným parlamentným voľbám. Ide o dôsledok skutočnosti, že európske voľby nevedú k vytváraniu skutočných vládnych koalícií a právomoci EP vnímajú voliči skôr ako technické a nezaujímavé, vysvetľuje Hugo Brady z think-tanku Centre for European Reform.

Keďže voľby do EP sa vnímajú ako menej dôležité, voliči sú otvorenejší možnosti odovzdať svoj hlas aj takým politickým stranám, ktoré nie sú súčasťou politického mainstreamu, európskej politickej strany, resp. ktoré inak v národných voľbách nevolia, lebo majú malú pravdepodobnosť, že sa dostanú do parlamentu. Vo voľbách do EP takéto strany zvyknú získať po dvoch a niekedy i viac kresiel.

Každý poslanec EP sa snaží stať sa členom istej politickej skupiny v EP. I keď s takýmto tvrdením niektorí tzv. nezaradení (NI) europoslanci nesúhlasia, skutočná politická moc a sila pramení spravidla v členstve v parlamentnej skupine. Experti v tomto smere tvrdia, že je v záujme oboch, malých strán i politických skupín, aby boli ich poslanci členmi skupiny. Skupina sa takto na jednej strane rozrastá a na druhej strane poslanci si môžu vyjednať niekoľko privilégií, či už ide o nomináciu na post spravodajcov alebo kreslo v nejakom z výborov.

Piráti, populisti a Libertas

Príkladom malej strany, ktorá má šancu získať dve kreslá v EP a potenciál stať sa členom parlamentnej skupiny, je švédska „Pirátska strana“ (EurActiv 22/04/09). Najskôr sa povrávalo, že jej poslanci by sa mohli pričleniť k liberálnej skupine ALDE, teraz sa v médiách špekuluje o ich zakotvení v prístave Zelených.

Podobným príkladom malej strany, ktorá sa pravdepodobne stane členom skupiny vedenej britskými konzervatívcami, je „Poriadok, právo a spravodlivosť“ (RZS). Ide o populistickú bulharskú platformu, ktorá stavia svoj program na boji proti korupcii.

Libertas, platforma zameraná proti Lisabonskej zmluve, ktorej myšlienkovým autorom je írsky podnikateľ Declan Ganley, bezpochyby dodáva kampani v európskych voľbách istú dávku kontroverznosti. Libertas sama tvrdí, že jej blízke strany budú mať dostatok mandátov v EP na vytvorenie vlastnej skupiny, prieskumy verejnej mienky však tak presvedčivé nie sú. V prípade, že by sa nenaplnil scenár o vlastnej parlamentnej skupine, zdroj blízky Libertas pre EurActiv prezradil, že sa uvažuje o pripojení sa k skupine, ktorú budú viesť britskí konzervatívci.

Prekvapiť môžu Zelení

Šancu získať viac kresiel v EP majú európski Zelení. Voliči, ak chcú hlasovaním vyjadriť protest, radšej volia zelených než krajnú pravicu alebo krajnú ľavicu. V Českej republike Zelených nečakane podporil i niekdajší prezident Václav Havel, ktorý je známou osobnosťou i v zahraničí a preto nemožno vylúčiť, že jeho podpora zamieša hlasovaním aj v ďalších krajinách EÚ.

„Comeback“ krajnej pravice?

V médiách sa objavili špekulácie, že súčasné európske voľby by mohli posilniť i krajnú pravicu. Najväčšie zisky takýchto kandidátov sa predpokladajú v Holandsku, Rakúsku, Francúzsku, vo Veľkej Británii a v Bulharsku.

V tomto smere sa diskutuje i o možnostiach, ktorá politická skupina v EP by mohla združiť krajne pravicových poslancov. Objavili sa informácie, že by sa mohla obnoviť skupina ITS (Nezávislosť, Tradícia, Suverenita), ktorá skolabovala v roku 2007.

REKLAMA

REKLAMA