Nezávislé Škótsko?

Škótska vláda zverejnila dokument v ktorom tvrdí, že Škótsko by ako nezávislá krajina prekvitalo a dokázalo lepšie brániť svoje záujmy na európskej i medzinárodnej scéne. Referendum o nezávislosti chce usporiadať už v roku 2010.

Škótsko sa spojilo s Anglickom do únie v roku 1707. Hoci bola Británia dlho politicky unitárnym štátom, postupný proces federalizácie a odovzdávania právomocí na nižšie úrovne vyvrcholil pred desiatimi rokmi, keď v Škótsku, Walese a Severnom Írsku vznikli nezávislé parlamenty. Škótsky parlament má kontrolu nad niektorými oblasťami, ako je kultúra, vzdelávanie či zdravotníctvo, a môže v nich prijímať vlastné zákony.

Škótska národná strana (SNP) žiada nezávislosť Škótska. Po politickom prepade labouristov koncom 90. rokov sa stala v Škótsku najsilnejšou stranou a dnes ovláda regionálny vládu. Podľa SNP potrebuje Škótsko v Európe aj na medzinárodnej aréne silnejší hlas, ktorý by bránil jeho sociálne, politické a ekonomické záujmy.

Škótski ministri sa sťažujú, že v otázkach, ktoré sú pre ich krajinu dôležité, ich britskí ministri v Londýne obchádzajú. V utorok zverejnila škótska vláda dokument, v ktorom tvrdí, že záujmy ich krajiny by boli v mnohých oblastiach – diplomatické vzťahy, energetika, rybárstvo, životné prostredie – chránené lepšie, ak by bola samostatná.

Otvorené možnosti

Škótsky minister kultúry, vonkajších vzťahov a ústavných záležitostí Michael Russell v Bruseli hovoril o viacerých možnostiach budúcnosti jeho krajiny v Spojenom kráľovstve, od „udržania terajšej situácie, cez väčšie odovzdanie“ moci Škótsku.

Môže sa to podobať federálnemu systému, ktorý funguje v Španielsku či Belgicku, alebo „plnú samostatnosť“.

„Nezávislosť je najlepším spôsobom ako posunúť Škótsko vpred, umožniť nám plnú a aktívnu úlohu v medzinárodnom spoločenstve“, povedal Russell. „Myslím si, že sme v kľúčovom momente príbehu Škótska.“

„Národné rozhovory“

Dokument o Európe a zahraničných vzťahoch je jedným zo série, ktoré škótska vláda zverejňuje v rámci programu „Národné rozhovory“. Prebieha už dva roky a v prvej fáze sa sústreďoval na stretnutia politikov a voličov.

Vláda tvrdí, že chce rozpútať diskusiu o kľúčových otázkach budúcnosti krajiny.

Pred škótskym národným sviatkom – St. Andrews Day – chce vláda zverejniť ďalšie podobné dokumenty. V deň sviatku vydá Bielu knihu, ktorá bude argumentovať za plnú nezávislosť krajiny a má pripraviť pôdu pre referendum o tejto otázke. To by sa malo uskutočniť v roku 2010.

Minister v Bruseli program „Národných rozhovorov“ bránil s tým, že sa snaží i „stimulovanie diskusie“, pričom občanom „doteraz chýbali informácie“. Súčasne však povedal, že žiaden z politikov, ktorý sú proti škótskej nezávislosti, sa nezúčastnil ani na jednom stretnutí v rámci programu.

Rybárstvo a energetika

Najnovšie publikovaný dokument tvrdí, že „rybárstvo je životne dôležitým priemyselným odvetvím Škótska“, keďže naň pripadá väčšina britských rybárskych kvót, aj kapacít – približne pätia z celkových kvót v rámci vôd EÚ. Preto by mal škótsky minister viesť britskú delegáciu pri rokovaniach o rybárskej politike na pôde EÚ, tvrdí dokument. No keďže sa záujmy škótskych rybárov a zvyšku EÚ môžu „výrazne líšiť“, nezávislosť je jediným spôsobom ako zabezpečiť, aby mali ich záujmy „samostatný, rozoznateľný hlas v Európe“.

Ďalšou kontroverznou oblasťou je energetika. Dokument tvrdí, že kvôli miestnym transmisným poplatkom OFGEN a National Grid existuje „v britskom transmisnom systéme vnútorné znevýhodnenie výroby (energie) v Škótsku“. Nezávislé Škótsko by „tlačilo na rozvoj infraštruktúry, , ktorá podporí výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“. Škótskej vláde tiež vadí, že značná časť z daňových príjmov za plyn a ropu, ktoré sú ťažené v škótskych vodách, ide do britskej pokladnice v Londýne.

Silnejšie v Európe

Ak by bolo Škótsko nezávislým štátom, zvýšil by sa počet jeho europoslancov. Dánsko má 5,5 milióna obyvateľov, podobne ako Škótsko, a 13 europoslancov. No dnes Škótov reprezentuje len šesť z britských europoslancov.

Vláda vedená SNP tiež tvrdí, že diplomatické zastupiteľstvá, ktoré by si ostatné krajiny museli v nezávislom Škótsku otvoriť, vytvoria stovky pracovných miest a ekonomike prinesú desiatky miliónov libier. Nezávislosť by tak škótskej ekonomike priniesla viac ziskov, ako nákladov.

Odporcovia nezávislosti však spochybňujú, že samostatné Škótsko bude prosperovať tak, ako v rámci Británie. Niektorí tvrdia, že po rozdelení by sa muselo opäť uchádzať o členstvo v EÚ. Russell to však odmieta a tvrdí, že „EÚ by nechcela do žiadnej miery vylučovať“ Škótsko. Podľa neho by sa dva nové štáty stali rovnoprávnym nástupcom Spojeného kráľovstva. „Aký odkaz by to vyslalo“ o charaktere EÚ, ak by bola vylúčená demokratická, rozvinutá a nadšená krajina, ktorej populácia bola členom EÚ desaťročia, opýtal sa minister.

Na otázku EurActivu, či by sa nová nezávislá krajina pridala k Eurozóne, Russell odpovedal, že „sympatie tu sú“. Odmietol však prejudikovať rozhodnutie budúcej nezávislej vlády.

Historické paradoxy

V roku 1707 podpísali škótsky a anglický parlament Zákony o únii, ktorými ratifikovali Zmluvu o únii, vyrokovanú rok predtým zástupcami oboch legislatív. Zákony zlúčili Anglické kráľovstvo a Škótske kráľovstvo do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Dva parlamenty nahradil spoločný britský, so sídlom v londýnskom Westminstri.

Obe kráľovstvá mali spoločného monarchu už od roku 1603, fungovali však ako dva nezávislé štáty. Tri predchádzajúce pokusy o ich zjednotenie (1606, 1667 a 1689) boli neúspešné, najmä kvôli odporu v Škótsku.

Hovorí sa, že škótsky parlament nakoniec súhlasil so zjednotením najmä vďaka tomu, že Londýn ponúkol kompenzácie strát, ktoré utrpeli viacerí poprední predstavitelia škótskej elity v takzvanej Schéme Darien. Škótsko sa na prelome 17. a 18. storočia pokúsilo prekonať hospodársku zaostalosť založením kolónie v dnešnej Paname. Do schémy investovali prakticky všetky vrstvy spoločnosti, viazala sa v nej asi pätina bohatstva krajiny. Projekt skrachoval a škótska buržoázia utrpela obrovské finančné straty. Ponuka anglických kompenzácií mnohých z nich priviedla k súhlasu s Úniou.

Paradoxne sa podobná situácia zopakovala o skoro presne tristo rokov neskôr. Politici SNP dlho tvrdili, že Írsko či Island sú dôkazom, že malé krajiny môžu ekonomicky prosperovať. Finančná kríza však zruinovala ich ekonomiky a takmer potopila Royal Bank of Scotland, ktorú museli zachraňovať peniaze z Londýna. Kríza tiež spôsobila výrazné zníženie cien ropy, čo Škótsku vzalo ďalší potenciálny kľúčový zdroj príjmov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA