Občan by mal cítiť povinnosť ísť voliť

Sme rovnocennými občanmi Európskej únie a preto sme mali cítiť povinnosť ísť voliť, zaznelo z úst komisára Figeľa na diskusnom fóre, organizovanom k blížiacim sa voľbám do EP.

"Európsky parlament dnes prijíma rozhodnutia, ktoré sa týkajú každodenného života u nás, o vode, v ktorej sa kúpeme, či možnosti lacnejšieho telefonovania z mobilu v európskom zahraničí," povedal v úvode konferencie Eurovoľby na Slovensku riaditeľ informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel.

Konferenciu organizovalo v dňoch 17. – 18. apríla 2009 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku spolu s Paneurópskou úniou na Slovensku. Príspevky mnohých panelistov sa dotkli volebnej účasti – v minulých eurovoľbách bola na Slovensku najnižšia v EÚ, podľa prieskumov sa vysoká účasť nečaká ani tento krát.

Pozície

Branislav Slyško zo Zastúpenia Európskej komisie v úvode pripomenul, že hoci účasť voličov na voľbách do EP na Slovensku bola najnižšia spomedzi všetkých krajín EÚ, prieskumy ukazujú, že 76% občanov vníma členstvo v EÚ ako veľkú výhodu.

Generálny tajomník Paneurópskeho hnutia v Rakúsku Reinhard Kloucek zdôraznil, že práve voľby do Európskeho parlamentu sú jediným nástrojom demokracie a  to by si mali uvedomiť najmä obyvatelia Európskej únie. „Od europoslancov očakávame politiku, ktorá slúži človeku.“

Viac kontroverzie však vyvolali jeho úvahy o tom, kam smeruje EÚ. „Musíme hovoriť, ako si predstavujeme budúcnosť únie, očakávame od kandidátov dôstojnosť a to, aby nezabúdali na kresťanské hodnoty“, zdôraznil Kloucek. Poukázal na tri oblasti, v ktorých Európa podľa neho smeruje nesprávne:

  • Politika gender mainstreamingu, presadzovaná EÚ, údajne predpokladá, že pohlavie človeka je sociálnym konštruktom, nie niečím biologicky daným. Z toho by vyplývalo, že človek môže svoje pohlavie meniť. Podľa Klouceka hrozí kresťanom v Európe diskriminácia.
  • Klimatické zmeny: argumenty o tom, že klimatické zmeny spôsobuje človek, považuje za vedecky nepodložené. Boj proti klimatickým zmenám je tak len mrhaním peňazí a posilňovaním štátu.
  • Boj proti hospodárskej kríze: Kloucek upozornil, že aj v tomto prípade je hlavným výsledkom posilnenie štátu, čo podkopáva slobodu.

Kloucek si myslí, že akékoľvek európska krajina má právo, po splnení podmienok, vstúpiť do EÚ. Keďže však Turecko nepovažuje za európsku krajinu, malo by mu byť ponúknuté len „privilegované partnerstvo“.

Turecký veľvyslanec na Slovensku, J.E. Tunç Üğdül v diskusii upozornil, že Turecko je s Európou spojené históriou a kultúrou. Okrem toho, európska časť Turecka je rozlohou väčšia, než päť iných členských štátov EÚ, a žije tam viac obyvateľov, než vo viacerých ďalších členských krajinách.

Ďalšia diskusia sa vrátila k téme voličskej účasti. Poslanec EP Vladimír Maňka (SMER-SD / Socialistická skupina) sa pozastavil nad tým, že Slováci necítia rovnakú väzbu k voľbám do Európskeho parlamentu ako k slovenským voľbám. Nezáujem o voľby podľa neho vyplýva aj z toho, že občania necítia blízkosť poslancov. Zároveň pripomenul, že vysoká dôvera, ktorú Slováci podľa prieskumov europarlamentu vyslovili, pramení zrejme aj z toho, že EP nerobí prakticky žiadne chyby.

S tvrdením V. Maňku tým, že kampaň by mala prebiehať neustále počas celého mandátu súhlasila aj  europoslankyňa Anna Záborská (KDH / EPP-ED). Vo vystúpení sa zamerala na problematiku žien v Európskej únii a to nielen z pozície politika, ale aj voliča. Podľa nej, pri rozhodovaní koho voliť, hrá u žien najdôležitejšiu úlohu to, či politika poznajú ľudsky. „Ženy by sa mali viac angažovať v straníckej politike“, dodala.

Komisár Ján Figeľ slovenským voličom pripomenul, že sú tiež rovnocennými členmi Európskej únie a na základe toho by mali cítiť povinnosť ísť voliť a rozhodovať tak o tom, akého zástupcu chcú mať v Európskom parlamente.

V druhom paneli vystúpili aj lídri kandidátok do eurovolieb strán SDKÚ a SMER-SD. Eduard Kukan (SDKU) vyzval Slovákov, aby tento rok zložili volebný „reparát“. Spomenul tiež vplyv médií, ktoré sa viac zaoberajú negatívnymi stránkami fungovania Európskeho parlamentu, ale málokedy ukážu pozitíva a tak neposkytnú ucelený pohľad.

Boris Zala (SMER-SD) dodal, že ľudia idú k voľbám vtedy, ak chcú niečo zmeniť. A tak by si mal každý občan položiť základnú otázku „či chce niečo zmeniť“.

Generálny tajomník Paneurópskeho hnutia na Slovensku Juraj Alner si myslí, že za nevedomosť mladých ľudí o európskych voľbách nesú vinu ich učitelia.

"Myslím si, že veľa ľudí nevníma realitu aká je. My sme Európania a všetci sme jedna spoločnosť. Musíme veriť v spoločnú Európu a dokázať to v demokratických voľbách", povedal Alain Terrenoire, medzinárodný predseda Paneurópskeho hnutia.

Analytička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová si myslí, že kľúčovým znakom nízkej účasti voličov je podľa nej tzv. komparatívna nižšia volebná účasť, kedy je vyššia účasť na národných voľbách oproti voľbám do EP. Výsledky prieskumu o dôvere občanov v  Európsky parlament označila za „neznámu dôveru“, keďže sú občania o jeho činnosti nedostatočne informovaní.

Politologička Zuzana Lisoňová (Univerzita Komenského) predstavila priebeh výberu kandidátov na europoslancov a spomenula tiež metódy výberu v konkrétnych politických stranách.

REKLAMA

REKLAMA