Poslanci EP by sa mali zaviazať, že nezložia mandát

Z celkového počtu 785 europoslancov sa 120 vzdalo svojho mandátu pred koncom volebného obdobia. Väčšinou sa stali členmi národných vlád alebo parlamentov. Pre vysoký počet rezignácií navrhuje rumunský think-tank, aby dali novozvolení poslanci sľub, že zostanú v EP počas celej dĺžky mandátu.

Vo svojom prvom „policy paper“ Rumunské centrum pre európske politiky (CRPE) tvrdí, že Rumunsko má zo všetkých ostatných krajín najhoršiu vizitku, pokiaľ ide o podiel poslancov, ktorí opustili EP.

Až deväť z 35 rumunských europoslancov, zvolených v roku 2007 po pristúpení Rumunska, rezignovalo zo svojho postu. Pre porovnanie, Bulharsko, ktoré vstúpilo do EÚ spolu s Rumunskom, má len jedného europoslanca, ktorý odišiel predčasne.

V Rumunsku je kariéra europoslanca vnímaná ako horšia náhrada za národnú kariéru, preto, ak sa objaví alternatíva v Bukurešti, parlamentný mandát sa stane na obtiaž, tvrdí think tank.

Sú krajiny, ktoré majú ešte horšiu mieru rezignácií svojich europoslancov. Rumunsko je ale považované za najhorší prípad pre kratšie obdobie, ktoré europoslanci za Rumunsko v europarlamente strávili. Z talianskych europoslancov sa napríklad rozhodla zmeniť pôsobisko presne polovica. V poradí nasledujú s najvyššiu mierou odchodov Dánsko (35,7 %), Grécko (29,1 %), Holandsko (22,2 %) a Fínsko (21,4 %).

Slovensko je spolu s Cyprom, Lotyšskom a Luxemburskom medzi krajinami, ktoré nevymenili žiadneho europoslanca. Ochotu odísť avizovala iba Monika Flašíková-Beňová, ktorá mala pred voľbami do NR SR záujem o post ministerky zahraničných vecí.

Podľa think-tanku by sa mali novozvolení europoslanci formálne zaviazať, že sa nevzdajú mandátu. To by mohlo podľa CRPE odfiltrovať tých, pre ktorých je Európsky parlament len dočasným riešením.  

REKLAMA

REKLAMA