Poučenia z európskych volieb 2009

Ako začína na tému volieb do Európskeho parlamentu sadať prach, nezdá sa, že by boli euroúradníci a experti príliš znepokojení nízkou účasťou. Namiesto toho zdôrazňujú pozitívne skúsenosti z posledných eurovolieb.

Thinking out of the box
zdroj: Flickr

Prominentní europoslanci sľúbili, že v budúcich voľbách do Európskeho parlamentu by už mohli byť paneurópske kandidátky realitou.

Európski zelení  boli prvou stranou, ktorá išla do volieb vo všetkých štátoch, kde kandidovala so spoločným programom a istou obdobou paneurópskej kandidátky, kde na národných kandidátkach v niektorých štátoch figurovali občania iných krajín. Ich volebný zisk (43 kresiel v 785 člennom EP v porovnaní s 53 kreslami v 736 člennom EP) v celoeurópskom meradle môže naznačovať, že ide o cestu správnym smerom.

Celková (ne)účasť na eurovoľbách bola síce zase historickým rekordom, no pád z minulo-volebných 45 % na 43% nie je až taký tragický ako ho predpovedali prieskumy. V mnohých krajinách účasť klesala, naopak stúpla v Dánsku, Estónsku, Lotyšsku, Švédsku, Poľsku, Bulharsku a v neposlednom rade aj na Slovensku, hoci len o necelé tri percentá.

To, že sa niektoré vlády rozhodli spojiť európske voľby s lokálnymi voľbami  prispelo k tomu, že prepad nebol väčší. Čísla vytiahli nahor aj štrukturálne zmeny, ku ktorým pristúpili niektoré krajiny. Sem patrí napríklad hlasovanie poštou, cez internet a otvorenie hlasovacích miestností počas dlhšej doby. V budúcnosti by podľa mnohých mohlo pomôcť, keby sa voľby z júna posunuli na apríl, kedy ešte nezačína dovolenková sezóna.

Švédsko, ktoré zaznamenalo vyššiu účasť, napríklad umožnilo svojim občanom voliť v predstihu. Týmto spôsobom odovzdalo svoj hlas 12 % voličov. Hlasovať sa dalo v tiež v knižniciach, nákupných centrách, na farách a v domovoch dôchodcov. V Estónsku, kde ľudia po prvýkrát volili cez internet v eurovoľbách, aj vďaka tomu podľa expertov narástla účasť z 26,8 % v roku 2004, čo bola jedna z najnižších na úctyhodných 43,9 %.

Profesor Claes de Vreese z univerizy v Amsterdame si preto myslí, že je treba myslieť „out of the box“ v tom, ako organizovať európske voľby.

Napriek tomu, že európske politické strany vydali svoje programy v dostatočnom predstihu, ich národní členovia – politické strany – sa na túto vlnu nepridali a kampaň neviedli na európskych témach a nepodarilo sa im vysvetliť relevanciu európskych volieb voličom, tvrdia experti.

Julian Priestly, bývalý generálny tajomník Európskeho parlamentu na pôde European Policy Centre povedal, že strany „takmer vôbec neviedli kampaň“ a už vôbec nie o témach, o ktoré dnes predovšetkým na úrovni EÚ ide. „Kým sa toto nezmení, účasť sa nezvýši,“ myslí si Priestly.

Inštitucionálna kampaň je podľa expertov dobrá a potrebná vec, je však na politikoch, aby ďalej vysvetlili, o čo sa vo voľbách hrá.

Európske voľby veľmi zriedkavo, ak vôbec, otvárajú spravodajské relácie a zaberajú titulné strany. V týchto eurovoľbách sa európske médiá zlepšili, avšak častejšie len ich online verzie. "Verejnoprávne médiá majú povinnosť informovať voličov o týchto témach počas kampane, no zároveň potrebujú jasné posolstvá a osobnosti – inak je veľmi ťažké vysvetliť voličom, o čo vo voľbách ide alebo pre národných editorov pochopiť tieto témy," hovorí Shirin Wheeler, európska korešpondentka pre BBC World.

Počas volebnej noci navrhol šéf liberálov v EP Graham Watson dať Euronews štatút verejnoprávneho média vo všetkých členských štátoch. Tento nápad sa stal okamžite terčom kritiky. „To predpokladá, že Euronews zohrávajú kľúčovú úlohu v ovplyvňovaní verejnej mienky v otázkach EÚ. Nemyslím si však, že to tak je. EÚ ako taká si musí prebojovať cestu do regulárneho spravodajstva a nie produkovať vlastný samostatný kanál, ktorý by mohli ľudia pokladať za propagandu“, uzavrel profesor de Vreese.

REKLAMA

REKLAMA