Prezidentské voľby v Nemecku otestujú Merkelovej popularitu

Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes čelí veľkej skúške. V prezidentských voľbách, ktoré mnohí vnímajú ako test jej obľúbenosti v krajine, sa snaží do kresla presadiť svojho kandidáta.

„Toto je test toho, či je kancelárka schopná zjednotiť svoje vojsko,“ povedal politológ Roland Sturm z univerzity Erlanden- Norimberg. „Komentátori v Nemecku okolo toho vytvorili atmosféru posledného súdu,“ dodáva.

Špeciálne Federálne zhromaždenie (Bundesversammlung), ktoré bude o prezidentovi hlasovať, tvoria všetci 622- ti členovia dolnej komory nemeckého parlamentu a rovnaký počet delegátov zo 16 regionálnych zastupiteľských zborov. K víťazstvu v prvom alebo druhom kole potrebuje kandidát získať absolútnu väčšinu hlasov, teda minimálne 623. Medzi delegátmi sú aj herci, popové hviezdy, či športové osobnosti, a aj pni rozhodnú, kto bude novým nemeckým prezidentom.

Rozhoduje sa medzi Merkelovej konzervatívnym kandidátom a premiérom Dolného Saska Christainom Wulffom a opozičným stredo- pravicovým nominantom, protestantským pastorom Joachimom Gauckom.

Hoci väčšiu podporu verejnosti má Gauck, vďaka absolútnej väčšine Merkelovej koalície v zhromaždení ako aj antipatii extrémnej pravice voči pastorovi, sa zdá byť víťazstvo Wulffa isté.

Média však tvrdia, že Gauckova popularita a jeho povesť ako aktivistu za ľudské práva v bývalom Nemecku mnohých v Merkelovej tábore priklonila na jeho stranu. Voľby by tiež mohli ovplyvniť osud nemeckého ministra zahraničných vecí a Merkelovej zástupcu Guida Westerwelle, ktorý je zároveň lídrom pro- podnikateľsky orientovanej strany Slobodných demokratov (FDP). Niektorí členovia jeho strany už totiž proti nemu otvorene vystúpili.

Medzinárodné záujmy

V prieskumoch vychádza Gauck ako víťaz a niekoľko predstaviteľov strany FDP z východného Nemecka už naznačilo, že dostane ich hlas. Na to, aby bol však zvolený, si bude Gauck musieť získať širokú podporu- a to vrátane členov Ľavicovej strany, z ktorej niektorí sú bývalí východonemeckí vysokopostavení komunisti a ktorej delegáti tvoria desatinu hlasov. Mnoho z nich sú pritom proti Gauckovi, keďže ten kritizoval ich úlohu, ktorú zohrávali v Nemeckej demokratickej republike (NDR). Navyše, strana má vlastného kandidáta.

Ak sa však v prvom kole alebo druhom kole hlasovania vyskytne veľa absencií alebo prestúpenia hlasov tak, že sa Wulffovi znemožní, aby získal absolútnu väčšinu hlasov, mnohí to budú vnímať ako úder pre Merkelovú a jej vedenie.

Ak bude navyše potrebné tretie kolo hlasovania, kde bude víťaznému kandidátovi stačiť aj získanie relatívnej väčšiny, médiá budú neúprosné, potvrdil politológ z univerzity v Bochume Uwe Andersen.

„Titulky by hlásili niečo ako „Začiatok konca,“ povedal a dodal: „Prehĺbilo by to koaličnú krízu, lebo potom by začali padať vzájomné obvinenia, že kto je za to zodpovedný.“

Navyše, „čokoľvek uškodí vláde, uškodí jej snahe konať na medzinárodnej úrovni,“ povedal politológ Sturm a dodal: „Som si istý, že Francúzsko bude veľmi pozorne sledovať na to, čo sa deje.“ Bez Merkelovej problémov na domácej scéne by medzinárodné médiá nevnášali toľko drámy do udalosti, ktorá mimo Nemecka nevzbudzuje veľký záujem. Nech je výsledok akýkoľvek, podľa Sturma by ju v jej funkcii dokázalo v dohľadnom čase nahradiť len niekoľko jej rivalov. „Nemci vedia, čo nechcú, ale nevedia úplne, čo nechcú. Gauck predstavuje viac premietačku ich nádejí a snov než nejaký druh prijateľnej alternatívy,“ dodal Sturm.

* Doplnenie: Kandidát koaličných strán Christian Wulff si nakoniec potrebnú väčšinu hlasov v prvom kole nezabezpečil. Získal 600 hlasov, pričom potrebných bolo 623 hlasov. Jeho najvážnejšieho protikandidáta Joachima Gaucka podporilo 499 voliteľov a nominantka Strany ľavice Luc Jochinsenová dostala 126 hlasov, informuje denník SME. Favoritom naďalej ostáva Wulff.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA