Prieskum: Čitatelia EurActiv.sk volia v eurovoľbách

Aké témy by mali europoslanci otvárať, aké informácie rezonujú z činnosti Európskeho parlamentu a na základe čoho sa rozhodujú čitatelia EurActiv.sk v eurovoľbách. Na podobné otázky sa pýtal náš portál svojich čitateľov.

Pozadie

Portál EurActiv.sk v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku uskutočnil v januári až apríli anketu medzi svojimi čitateľmi o názoroch na Európsky parlament a blížiace sa európske voľby. Tie sa budú konať v sobotu 6. júna.   

Otázky

  • Volebná účasť 95 %

Voliť do Európskeho parlamentu účastníci online prieskumu v drvivej väčšine prídu. Takmer 95 % respondentov sa vyjadrilo, že v eurovoľbách plánujú svoje volebné práv upletniť. Dôvody na to majú rôzne. Zväčša „nechcú byť len pasívnymi pozorovateľmi“ a tiež si chcú „splniť občiansku povinnosť“. Slovami jedného respondenta: „Ak ľudia nemajú záujem voliť, aký má potom význam žiť v demokratickej krajine?“.

Niektorí majú presnú predstavu, akí by mali byť slovenskí zástupcovia v EP: „ľudia s víziou, aktívni, rešpektujúci hodnotové princípy, na ktorých stojí civilizácia v Európe“.

„Treba zvoliť schopných poslancov, ktorí budú zastávať záujmy Slovenska bez politikárčenia v prospech svojich materských politických strán“, domnieva sa iný čitateľ.

Tí, čo sa voliť nechystajú uvádzajú ako dôvod, že našich poslancov je málo na to, aby niečo presadili: „Skôr sú v závese iných európskych politických strán“. Ďalší respondent svoju neúčasť zdôvodnil tvrdením, že „každý (poslanec) ide svojou stranou“.

  • Slovenské záujmy vs. európske riešenia

Čitatelia očakávajú od slovenských europoslancov, že budú v rozumnej miere konštruktívni pri hľadaní celoeurópskych riešení a zároveň obhajovať národné záujmy. Túto kombináciu víta až 58 % čitateľov. 32 % percent si myslí, že by sa primárne mali venovať skôr európskym riešeniam a 15 % čaká výlučne obhajobu národných záujmov.

  • Čo rozhoduje

Z odpovedí vyplýva, že kandidátov účastníci prieskumu volia na základe kombinácie postojov poslancov k európskym témam, podľa osobných sympatií voči kandidátom ako aj podľa domácej politiky. Niektorí sa rozhodujú podľa postojov ku subjektívne kľúčovým témam. Iní sa dajú viesť vzdelaním, skúsenosťami a doterajším pôsobením konkrétneho kandidáta.

61 % respondentov tvrdí, že si preštuduje programy politických strán do eurovolieb. 33 % uvádza, že by si ich prečítalo „ak sa im dostanú do rúk“. 12 % to považuje za zbytočné.

  • Pálčivé témy

Prieskum sa tiež v otvorenej otázke pýtal na témy, ktoré by mali europoslanci na úrovni EÚ otvárať. U návštevníkov portálu rezonuje najmä téma ochrany životného prostredia. Ľudí tiež zaujíma prehlbovanie spolupráce medzi členskými štátmi v rôznych oblastiach, predovšetkým vo vzdelávaní, vede či kultúre.

Opakovane v odpovediach vyvstala otázka zrovnoprávnenia členských štátov, napríklad cez odstraňovanie pretrvávajúcich prekážok voľného trhu a zrovnoprávnenie v poľnohospodárskej politike.

Medzi ďalšie spomínané témy patrí „zmysluplnosť daní a odvodov“, „zlaďovanie socio-ekonomickej sféry“ v EÚ, podpora bezbariérových podmienok pre život ale aj ochrana pred extrémizmom a prejavmi intolerancie. Respondenti spomínali aj pomoc podnikateľom, najmä začínajúcim. Parlament by sa mal podľa niektorých zaoberať nie len uľahčením získavania prostriedkov z eurofondov, ale aj ich zneužívanám a podporovať transparentnosť ich čerpania.

Jeden respondent uviedol, že by rád znížil počet europoslancov na 270.

Najväčšia skupina respondentov má pocit, že Európsky parlament zastupuje ich záujmy len čiastočne. (42 %). 28 % ten pocit nemá vôbec a 27 % si myslí, že jeho aktivity sú pre život Európanov dôležité.  3 % respondentov má pocit, že sa poslanci aktívne zaujímajú o ich názory.

  • Informovanosť

V poslednom období medzi čitateľmi EurActiv.sk zarezonovali informácie o inštitucionálnej kampani Európskeho parlamentu mobilizujúcej k účasti na voľbách. Všimli si i snahy o riešenie globálnej ekonomickej krízy, uznesenie ku Kosovu a utajenie správy o vnútornom audite. Opakovane uvádzajú, že zachytili konfrontáciu s maďarskými europoslancami.

K viacerým sa dostali informácie o vystúpení hláv štátov v pléne Európskeho parlamentu, predovšetkým Mirka Topolánka, Nicolasa Sarkozyho a Václava Klausa.

Inému respondentovi najviac utkvela v pamäti „neprimeraná a podľa mňa nevhodná kritika Izraela“.  

Väčšina čitateľov chce získavať informácie o EP prostredníctvom internetu, nezavrhujú však ani klasické médiá, alebo účasť na konferenciách a diskusiách

  • Inovácia volieb

Súčasný spôsob voľby europoslancov t.j. z národných kandidátok politických strán vyhovuje 46 % účastníkov prieskumu. 36 % by si prialo, aby to bolo čiastočne z národných a čiastočne z celoeurópskych kandidátok, čo je smer kam by sa v budúcnosti teoreticky mohla reforma eurovolieb uberať. 8 % si vybralo možnosť, aby boli volení len z celoeurópskych listín a 10 % si myslí, že by mohli byť aj menovaní z národných parlamentov ako to bolo do roku 1979.

REKLAMA

REKLAMA