Projekt mobilizuje prvovoličov pre eurovoľby

Projekt Študentský Európsky parlament sa zameria na mobilizáciu prvovoličov – stredoškolákov i vysokoškolských študentov. Z nich je zatiaľ podľa sociologického prieskumu rozhodnutá ísť voliť len pätina.

https://euractiv.sk

Projekt "Študentský Európsky parlament: Pôjdu študenti na Slovensku voliť poslancov do Európskeho parlamentu?" finančne podporilo Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu. Projekt realizuje katedra politológie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

„Je to práve mladá generácia, ktorá sa nie práve najviac ponáhľa k volebným urnám […] Im sa nechce a predpokladáme, že to bude aj trošku problém 6. júna 2009, keďže pôjde o sobotu, ktorá v júni býva väčšinou slnečná,“ povedal pri prezentácii prvej časti projektu riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu Róbert Hajšel.

Hajšela na projekte podľa vlastných slov zaujalo, že ide o uplatnenie „hravej a aktivačnej formy“ a tiež to, že ide o „inovatívny spôsob komunikácie s mladými ľuďmi“. Cieľom je „aby sa už nestalo to, čo sa stalo pred piatimi rokmi, že Slovensko zaznamenalo smutný rekord v dejinách volieb do Európskeho parlamentu, na ktorých sa zúčastnilo len 17 % voličov.“ Podľa Hajšela je to o to znepokojujúcejšie, že išlo o prvé takéto voľby na Slovensku, kedy si slovenskí voliči mohli zvoliť svojich prvých 14 zástupcov.

  • Rozhodnutých ísť voliť je jedna pätina prvovoličov

Prvovoličov zaujímajú viac prezidentské voľby a voľby do NR SR, ktoré budú ale až budúci rok. V prieskume, ktorý uskutočnila Katedra politológie FF UCM v Trnave sa ako súčasť projektu 21,3 % respondentov vyjadrilo, že sa na voľbách do EP zúčastnia „určite“ a 13 % prehlásilo, že sa zúčastnia „takmer isto“. Prieskum sa robil medzi študentmi vo veku 18-23 rokov; sú to teda tí, ktorí pôjdu voliť po prvýkrát. 54 % z nich vie, že voľby budú tento rok.  

Ambíciou gestorov projektu je, aby tá skupina ľudí, ktorá v prieskume povie, že sa na voľbách "asi" zúčastní, naozaj prišla voliť. Analýzy podobných prieskumov z minulosti ukázali, že mnoho z nich voliť nakoniec nepríde, vysvetlil prof. Macháček. 

Respondentov sa tiež pýtali v rámci mapovania ich povedomia, čo si myslia, koľko zarábajú poslanci Európskeho parlamentu. 25 % si myslí, že zarábajú 6 tis. eur a ďalších 22 % si myslí, že je to len o niečo menej. V informačnej kampani by sme sa preto podľa prof. Macháčka mali objasňovať práve takéto dezinformácie. Slovenskí europoslanci v skutočnosti zarábajú (podľa súčasných pravidiel, ktoré sa budú meniť) rovnako ako poslanci Národnej rady plus paušálne príspevky na cestovanie, asistentov a diéty.

Kým pre starších ľudí je účasť na voľbách spoločenská udalosť a vedia, že spoločnosť to ocení, mladí ľudia, ak s niečím nesúhlasia, tak ani nejdú k voľbám,“ povedal Macháček.

Dôvody, pre ktoré mladí nechcú voliť je niekoľko. Macháček vyzvihol medzi nimi dôvod – "nepoznám programy, nepoznám ciele strán".

  • Vysokoškoláci si vyskúšajú prácu vo výbore EP

Pre vysokoškolákov je pripravených 16 simulovaných zasadnutí výborov Európskeho parlamentu v ôsmych krajských mestách. Zameranie výboru bude prispôsobené špecifikám regiónu Slovenska, v ktorom sa bude zasadať. V prípade Košíc, ktoré sú Európskym hlavným mestom kultúry pre rok 2013, to bude Výbor pre vzdelávanie a kultúru. Výsledkom práce študentov bude uznesenie, ktoré bude odovzdané slovenským europoslancom. „Je na nich, čo s nimi urobia,“ povedal Radoslav Štefančík, jeden z garantov projektu.

  • Maturanti budú súťažiť

So stredoškolákmi je situácia, pokiaľ ide o európske voľby, špecifická, vysvetľuje Peter Horváth, ďalší z gestorov projektu. Voľby sú po termíne maturít, ale v čase intenzívnej prípravy na prímacie skúšky na vysoké školy. Pre maturantov je v rámci projektu pripravený zábavno-vedomostný kvíz. V troch kolách bude prebiehať na celom Slovensku. Najlepší študenti postúpia do krajských kôl, z ktorého vzídu víťazi.


Článok bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku

REKLAMA

REKLAMA