Quo vadis, Turecko?

Súboj o to, kto bude novým tureckým prezidentom sa prehupol v stredu 21. marca 2007 do ďalšej fázy. Sekulárnymi politickými kruhmi sa prehnala vlna znepokojenia v súvislosti s možnou kandidatúrou súčasného neo-islamistického premiéra, Recep Tayyip Erdogana. Prezidentské voľby sa uskutočnia v máji 2007.

Krátka správa

Ako ale uvádza denník Financial Times, tento „za posledných 20 rokov najzbožnejší moslimský premiér sa doteraz jasne nevyjadril, či sa bude uchádzať o nomináciu svojej strany.“ Opozičné sekulárne politické elity ani armáda ho na poste prezidenta nechcú. Rakúsky denník Der Standard uvádza, že dokonca aj viac ako 70 percent Turkov je proti jeho zvoleniu.

Prípadné Erdoganovo víťazstvo v prezidentských voľbách sa môže podľa jeho oponentov negatívne odraziť na výsledkoch všeobecných volieb, ktoré prebehnú v novembri tohto roka. Treba podotknúť, že všeobecné voľby majú na smerovanie oveľa zásadnejší vplyv ako voľba prezidenta.

Úrad tureckého prezidenta bol zriadený 29. októbra 1923. Prezidenta volí do úradu turecký parlament 2/3 väčšinou. Jeho funkčné obdobie je 7 rokov. V súčasnosti 6 z 10 funkčných období bolo obsadených prezidentmi s armádnym pozadím. Erdoganovo víťazstvo je teoreticky možné vzhľadom na prevažnú parlamentnú väčšinu, ktorou disponuje jeho islamistická Strana práva a rozvoja (AKP). Na to, či sa bude samotný premiér nakoniec uchádzať o prezidentský úrad môže mať vplyv aj vyhlásenie vodcu opozície, Deniza Baykala, podľa ktorého slov je jeho Republikánska ľudová strana (CHP) pripravená bojkotovať hlasovanie o novej hlave štátu, ak by ňou mal byť práve Erdogan.

Súčasný turecký prezident, Ahmet Necdet Sezer, je ako doma, tak aj v Európe vnímaný ako osobnosť, ktorá „vrátila“ Turecko do Európy. Odchádzajúci prezident má údajne v úmysle zvolať pár dní pred voľbou prezidenta Radu národnej bezpečnosti, ktorá má posúdiť dopad prípadného Erdoganovho volebného úspechu na sekulárny ústavný systém krajiny. Jestvujú obavy, že Erdoganovo prezidentovanie by mohlo výrazne oslabiť striktné oddelenie Islamu a štátnej politickej moci.

Turecko je krajinou, ktorá je členom NATO a už takmer dve desaťročia sa uchádza o členstvo v . Brusel však krajine vyčíta nedostatočnú garanciu práv žien a mnohé iné nedostatky. Garanciou demokracie nie je silná občianska spoločnosť, ale skôr armáda.

Aktuálnou udalosťou, ktorá naznačuje obmedzovanie ľudských práv a slobôd (konkrétne prístupu k informáciám) je nedávny marcový verdikt súdu, ktorým bol tureckým užívateľom internetu znemožnený prístup k serveru YouTube. Argumentom bola skutočnosť, že na serveri sa objavilo video urážajúce Mustafu Kemala Ataturka – zakladateľa modernej tureckej štátnosti z prvej polovice 20. storočia.

REKLAMA

REKLAMA