Smer-SD pokukuje po kresle podpredsedu Europarlamentu

Vládny Smer-SD vyčíta v kampani do eurovolieb opozícii problematickú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy na Slovensku, prípravy na Schengen a spôsobenie finančnej krízy. Podľa Moniky Flašíkovej Beňovej by mohla strana v prípade dobrého volebného výsledku získať post podpredsedu Európskeho parlamentu.

EP
Európsky parlament
  • Cieľ – poraziť opozíciu

S blížiacim sa oficiálnym začiatkom predvolebnej kampane, ide najsilnejšia strana Smer-SD do ostrej konfrontácie s opozíciou. Líder kandidátky Smer-u Boris Zala na včerajšej tlačovej konferencii vyhlásil, že strany bývalej vlády „zlyhali na domácej pôde,“ pričom spomenul „katastrofálny stav“ prípravy na vstup do Schengenu a nepodporenie Lisabonskej zmluvy, ktorú „urobili nástrojom vydierania vo vnútropolitických otázkach“.

SDKÚ-DS a KDH a SMK odmietli v Národnej rade hlasovať za ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, kým vláda nestiahne kontroverzný tlačový zákon s právom na odpoveď. Za zmluvu nakoniec zahlasovala s vládou SMK a prešiel aj nový tlačový zákon.

Zala tiež povedal, že v  EP sa „prejavil silný maďarský nacionalizmus SMK.“ Smer-SD chce podľa jeho slov vo voľbách do Európskeho parlamentu v prvom rade poraziť slovenskú pravicu „aby európsku politiku na pôde EP neriadili tí, ktorí spôsobili súčasnú krízu“.

„Našimi konkurentmi v SR sú všetky pravicové strany, ale personálne je našim protivníkom dzurindovsko-miklošovská koncepcia politiky. Pripadá mi to, ako by sa neprebudili, ak prídu s návrhom na 16-percentnú daň,“ povedal.

  • Podpredsednícke kreslo EP

Dnes má Smer-SD v Európskom parlamente tri kreslá. Pri úrovni jeho preferencií môže v týchto voľbách pomýšľať aj na viac, ak sa mu podarí mobilizovať svojich voličov. Zala by rád pre stranu videl aspoň štyri mandáty.  

Monika Flašíková-Beňová, ktorá neobhájila líderstvo na kandidátke a kandiduje ako trojka, vyhlásila, že ak by Smer-SD získal aspoň päť – šesť kresiel, Smer by mohol mať ambíciu obsadiť kreslo jedného zo 14 podpredsedu Európskeho parlamentu. „Musíme preto urobiť všetko.“

Podpredsedovia sú volení celým plénom EP, ktoré si najprv zvolí predsedu. Nominácie vychádzajú z predchádzajúcej dohody frakcií v Európskom parlamente. Volí sa vo viacerých kolách. V prvom kole volieb, sú zvolení tí, ktorí získajú nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, naviac ale 14 v poradí podľa počtu získaných hlasov. Ak je počet zvolených kandidátov nižší ako 14, uskutoční sa druhé kolo volieb za rovnakých podmienok. V treťom kole stačí na zvolenie relatívna väčšina. V prípade rovnosti hlasov je zvolený starší kandidát.

Europoslankyna Irena Belohorská, ktorá bola v tomto volebnom období členkou Konferencie predsedov politických skuín EP – iného vrcholového orgánu eurparlamentu v rozhovore pre EurActiv uviedla, že takýto scénar nie je nereálny. Slovensko by podľa nej na kreslo podpredsedu mohlo mať nárok a spravidla ide o niekoho z najsilnejšej politickej reprezentácie krajiny. "Ja to Smeru prajem", dodala".

  • Smer chce riešiť krízu

„Chceme udržať zamestnanosť a podporiť vznik nových pracovných miest. Zároveň z krízy sa môžeme dostať iba vtedy, ak budeme správne využívať eurofondy,“ apeloval europoslanec Vladimír Maňka. Boris Zala pripomenul, že „pravicová väčšina [v EP] už  v roku  2006 odmietla  balík návrhov,  ktoré predniesli sociálni  demokrati,  v tom  čase pod  vedením  šéfa strany  Európskych socialistov  pána  Rasmussena  na  reguláciu  a väčšiu  štátnu  kontrolu práve finančných  trhov a konkrétnych finančných  inštitúcii.“

  • Euromajálesy

Smer-SD pripravuje mobilizačné kultúrno-spoločenské podujatia – „Euromajálesy“. Prvý sa konal v stredu v Nových Zámkoch, najbližšie budú v sobotu v Kysuckom novom meste a v nedeľu v Žiline. Spolu ich strana pripravuje 15. V mestách sa už objavili billboardy s kandidátmi a predsedom strany Robertom Ficom. Okrem nich strana nechala vyrobiť plagáty, brožúrky a dokonca podpiskarty kandidátov. Smer zataiľ nechce zverejňovať sumu, ktorú do kampanie mieni investovať.

Pozície

Predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš pre TASR na margo tlačovej konferencie Smer-u reagoval, že politika súčasnej opozície vyviedla Slovensko z krízy v roku 1998. „V roku 2006 sme odovzdali Slovensko v dobrej ekonomickej kondícii s 200 000 pracovnými miestami, Slovensko v NATO, v EÚ, Slovensko pripravené na prijatie eura,“ argumentoval poslanec.

V súčasnosti však krajina podľa neho zaznamenala najhlbší prepad ekonomiky v rámci krajín Vyšehradskej štvorky, zdravotníctvo je v kolapse a „Smer sa vytešuje, ako dobre to vedie“. Za jediný dôvod ataku na pravicu zo strany vládneho Smeru považuje Janiš absenciu vlastných riešení hospodárskej krízy. Podľa SDKÚ-DS Zala absolútne nepochopil zmysel volieb do EP. „Ide v nich o skúsenosť a schopnosť dobre reprezentovať záujmy Slovenska v zahraničí“.(

(EurActiv/TASR)

REKLAMA

REKLAMA