Strana zelených: revolučný prístup je pre nás typický

Do volieb idú zelení vo všetkých členských štátoch s jediným programom a otvorene sa hlásia k európskej federácii. Slovenská Strana zelených (SZ) sa spolieha na kandidátku zloženú zo známych občianskych aktivistov, na jej čele je 23-ročná študentka.

„Je to prejav sebavedomia ponúknutej kandidátnej listiny“, konštatujú zelení na margo líderky kandidátky SZ do eurovolieb Jany Budáčovej. Tá o sebe hovorí, že "nie je zaťažená starými spôsobmi myslenia a riešeniami".

Kandidátka zelených do volieb do Európskeho parlamentu je tvorené formou zipsu, t.j. kde v poradí muža strieda žena a zachováva sa tak parita pohlaví.

Oľga Pietruchová (č. 3. na kandidátke) dodáva, že okrem Jany Budáčovej sú na kandidátke aj „skúsené harcovníčky“ z mimovládnych organizácií. Podľa Pietruchovej znamenajú ženy v politike politiku pre ženy.

Pietruchová, ktorá sa venuje rodovej problematike chce presadzovať právo žien „mať kontrolu a  rozhodovať vo veciach sexuality, vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, a to slobodne a zodpovedne, bez nátlaku, diskriminácie a násilia“. To podľa jej slov zhŕňa aj právo na prístup k bezpečnej interrupcii pre všetky ženy v EÚ a slobodný prístup k všetkým metódam plánovania rodičovstva.

Zelení sa profilujú ako „najproeurópskejšia politická alternatíva v eurovoľbách“. Uvedomujú si, že je to revolučný prístup, ale ako tvrdia, revolučný prístup bol pre zelených vždy typický. Dvojka na kandidátke, publicista Eduard Chmelár zastáva názor, že najlepšia vlastenecká politika je dnes európska politika. „Federatívne usporiadanie znamená viac demokracie, viac transparentnosti, viac právomocí pre volených zástupcov. Len jasne stanovené pravidlá ochránia záujmy menších krajín v ére globalizácie. Mnohí sa týchto zmien boja, iní im nerozumejú, v každom prípade dnešná nedemokratická, prebyrokratizovaná a pritom slabá forma únie nemôže vyhovovať nikomu“, myslí si Chmelár.

Na kandidátke figuruje aj Miroslav Kráľ, ktorého sa angažoval v občianskej iniciatíve proti pezinskej skládke. V tejto kauze, v ktorej v prospech sťažovateľov nedávno rozhodol Ústavný súd, podľa jeho slov išlo o to, že „podnikateľské zámery firiem spojených s vládnou garnitúrou boli povýšené nad občiansky záujem“.

Ostrým kritikom počínania vlády pokiaľ ide o PPP projekty ako spôsobu financovania výstavby diaľnic na Slovensku je Ďďalší kandidát na europoslanca za SZ Juraj Mesík. Tvrdí, že celková suma, ktorú štát môže zaplatiť za tri PPP balíky v priebehu 30 rokov môže dosiahnuť až 18 miliárd eur, hoci reálna suma nákladov na výstavbu je 4,9 miliardy eur.  „Správny preklad skratky PPP do slovenčiny je v tom prípade Prežerieme Peniaze Potomstvu“, tvrdí Mesíka dodáva, že vláda by mala odstúpiť od zámeru stavať diaľnice a rýchlostné cesty prostredníctvom PPP projektov a vrátiť sa k výstavbe priamym financovaním štátom.

Zakladateľka pobočky Greenpeace na Slovensku a spoluzakladateľka SZ Ľubica Trubíniová pripomína, že ešte pred niekoľkými rokmi sa mnohí vysmievali zeleným, že majú katastrofické scenáre. Dnes riešia globálne otepľovanie vlády a parlamenty, Európska únia aj OSN. "Keď zničíme prírodu, zničíme aj seba – to chápe každý citlivý človek, ktorý nemyslí sebecky len na seba."

Zelení v EP fungujú pod značkou Zelení/Európska slobodná aliancia (The Greens/European Free Alliance. V uplynulom období mala 43 europoslancov z 14 členských štátov EÚ, čo ich v početnosti zaradilo na piate miesto zo siedmych skupín. Na jej čele skupiny stoja dvaja ľudia  – Monica Frassoni a Daniel Cohn-Bendit.

Stranu zelených, ktorá dúfa, že rozšíri po júni 2009 ich rady, v eurovoľbách verejne podporili štyri desiatky osobností kultúrneho a spoločenského života.

REKLAMA

REKLAMA