Výsledky britských volieb môžu ovplyvniť aj vzťahy s USA

Vzťah Veľkej Británie a Spojených štátov má najlepšie dni za sebou a mohol by sa stať prekvapivo nudným ak vďaka štvrtkovým parlamentným voľbám vznikne v Británii slabá menšinová vláda, tvrdia analytici.

Úloha Británie ako mostu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou sa znižuje a tento trend sa ešte zrýchli ak bude výsledok parlamentných volieb 6. mája nekonzistentný- najmä vzhľadom na to, že Washington vníma čoraz viac Európsku únia ako celok ako globálneho partnera.

Hoci si Veľká Británia a Spojené štáty sú si naďalej názorovo blízke v otázkach ako tajná služba, vojna v Afganistane, ako zakročiť voči Iránu, voľný obchod a ekonomické záležitosti, podľa odborníkov sa obe krajiny javia, že prehodnocujú všeobecné očakávania od svojej aliancie.

Termín „špeciálny vzťah“ sa spečatil v prejave Winstona Churchilla v roku 1946, ktorý tak popísal puto oboch krajín bojujúcich bok po boku na oslobodení Európy v Druhej svetovej vojne.

„Je tu náznak, že Veľká Británia sa už neteší takej úcte vo Washingtone,“ povedal profesor medzinárodných vzťahov na americkej Georgetown University Charles Kupchan.

„Najväčšou obavou vo Washingtone je, že Veľká Británia možno skončí s dysfunkčnou vládou. Všeobecným názorom Washingtonu je, že Spojené štáty potrebujú silného európskeho partnera, a že silný európsky partner čiastočne závisí od silnej britskej vlády.“

Nie tak veľmi špeciálny

Aj keď sa voľby odložia bokom, vzťahy medzi Spojenými štátmi a Britániou stratili časť svojho lesku. Bývalý britský premiér Tony Blair bol vo svojej krajine kritizovaný ako „poskok“ amerického prezidenta Georgea Busha za to, že poslal britské vojská, aby bojovali v Irackej vojne vedenej Spojenými štátmi.

„Vzťahy v tento okamih sú skôr „nešpeciálne“,“ povedal James Goldgeiger z Výboru pre zahraničné vzťahy, zodpovedný za transatlantické vzťahy. „Je tu podozrenie z toho, čo táto blízkosť (k Spojeným štátom) prinesie Veľkej Británii.“

Výbor pre zahraničné vzťahy, ktorý je súčasťou britského parlamentu tento rok zverejnil správu, kde sa píše, že je nepravdepodobné, že bude Británia z dlhodobého hľadiska schopná ovplyvniť Spojené štáty do rovnakej miere ako v minulosti. Zároveň sa v dokumente uvádza, že je potenciálne zavádzajúce naďalej popisovať vzťahy medzi oboma krajinami ako „špeciálny vzťah“.

Obamova administratíva však tvrdí, že „na svete niet pevnejšieho vzťahu“ a obe krajiny „zdieľajú jedinečný a jedinečne produktívny vzťah.“

„Nech je výsledok volieb akýkoľvek, základný fakt sa nemení,“ povedal hovorca americkej vlády Mark Toner.

Čína a meniace sa rozloženie síl

Spojené štáty nepotrebujú Britániu na to, aby riešili niektoré zo svojich najväčších strategických výziev, ako je nárast Číny, a Londýn by mal byť viac selektívny v tom, ako získava výhody zo svojho puta s Washingtonom, povedal riaditeľ britského think- tanku Chatham House.

„Musíme očakávať, že Spojené štáty v určitom čase nám alebo Európe nebudú venovať toľko pozornosti, a je ťažké sa s tým vyrovnať,“ hovorí Niblett.  

Európska únia môže lepšie ako len samotná Británia pomôcť Washingtonu zaoberať sa rastom Číny, o ktorej sa predpokladá, že tento rok predbehne Japonsko a stane sa druhou najväčšou ekonomikou sveta po Spojených štátoch.

Británia vo veľkom zdieľa americký pohľad na voľný obchod a hospodársku politiku, čo jej vplyv v Bruseli ešte zvyšuje. Ale britská vláda na čele s pravicovými konzervatívcami by sa mohla stať periférnym hráčom.

„(Líder konzervatívcov David) Camerom verejne zaujal takú euroskeptickú pozíciu, že bude preňho veľmi ťažké tento postoj voči Európe zjemniť,“ povedal Phillipe Defarges z francúzskeho think- tanku IFRI.

Cameron okrem iného povedal, že sa bude snažiť vyjednať výnimku pre Britániu v niektorých oblastiach sociálnych a zamestnaneckých zákonov EÚ, získať späť právomoc v trestnom práve a vyhrať kompletné vylúčenie krajiny z Charty základných práv a slobôd EÚ.  

Cameron minulý rok stiahol Konzervatívnu stranu z hlavnej stredo- pravicovej skupiny v Európskom parlamente v proteste proti zvýšenej európskej integrácii.

Faktor charizmy

Akýkoľvek premiér vládnuci menšinovej alebo koaličnej vláde by bol by mal zviazané ruky pri uzatváraní dohody s americkým prezidentom, povedal vedúci katedry politológie Newyorskej univerzity Michael Laver.

„Premiér nebude hovoriť s autoritou, ktorú by od neho možno americký prezident očakával,“ dodal.

Brownovi, Cameronovi a Cleggovi tiež chýba „veľká“ osobnosť minulých lídrov ako Tony Blair či Margaret Thatcher, ktorí výrazne zlepšili obraz Británie v Spojených štátov, hovorí Walter Russel Mead z newyorského Výboru pre zahraničné vzťahy.

Postoje

Výbor pre zahraničné vzťahy Dolnej komory britského parlamentu tvrdí, že hoci majú Británia a Spojené štáty stále úzke vzťahy, britský vplyv sa zmenšil spolu s úbytkom jeho hospodárskej a politickej sily.

V dokumente sa ďalej píše: „Británia by mala byť menej úctivá a viac ochotná povedať Spojeným štátom „nie“ v tých záležitostiach, kde za záujmy a hodnoty oboch krajín rozchádzajú.“

„Vzťah Británie by mal byť principiálne poháňaný národnými záujmami krajiny v individuálnych oblastiach politiky. Je potrebné, aby bol charakterizovaný tvrdohlavým politickým prístupom ku vzťahu a realistickým ohodnotením britských limitov,“ tvrdí správa Výboru pre zahraničné vzťahy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA