Zamestnanosť: Aké opatrenia podporia strany v EP

Na riešenia strán kandidujúcich do EP sa rozhodol zaostriť Inštitút zamestnanosti (IZ), ktorý zorganizoval konferenciu "Trh práce v programoch politických strán vo voľbách do Európskeho parlamentu".

Men at work II
Zdroj: Flickr

Slovensko je v miere dlhododbej nezamestnanosti na samom chvoste Európskej únie. Zámerom konferencie IZ (14.5.) bolo preto priblížiť, s akými riešeniami pre trh práce v európskom kontexte prichádzajú strany uchádzajúce sa o podporu v voľbách do EP.

ĽS-HZDS (Sergej Kozlík, líder kandidátky)

„Skupina Beatles dostala od jedného novinára otázku, že či majú aj nejaké piesne proti vojne a Ringo Starr odpovedal – Všetky naše piesne sú proti vojne, ty vole -“, týmito slovami Sergej Kozlík v úvode vysvetlil, že sa ich program síce špecificky trhu práce nevenuje, otázky zamestnanosti a trhu práce sú však podľa jeho slov subsumované v iných programových zámeroch.

„My vnímame politiku trhu práce, ako previazanú s politikami ekonomickými“. Pripomenul, že táto politika má veľmi výrazný národný rozmer, sú tu však aj „kardinálne rozhodnutia“, ktoré sú vykonávané na európskej úrovni. Najmä tie, ktoré majú vytvárať „predpolie, aby nejaká zamestnanosť existoval a aby sa vyvíjala“.

Svoju prezentáciu odrazil od riešenia finančnej krízy. Jeho strana podporovala a naďalej chce podporovať kroky smerom k regulácii finančných trhov. Spomenul pri tom opatrenia ako sú fond na zvládanie energetickej krízy a globalizačný fond, ktorý má slúžiť aj na uchovanie pracovných miest. Čo sa týka rozpočtu EÚ na rok 2010, strana podporuje posilnenie štrukturálnych fondov, kohéznych fondov a prostriedkov, ktoré majú smerovať na riešenie hospodárskych problémov a teda aj na tvorbu alebo udržanie pracovných miest v celoeurópskom kontexte. Kozlík zdôraznil, že ročný finančný plán únie sa nesmie tak ako doteraz odchyľovať od dlhodobého finančného výhľadu, čo je spôsobené nedostatočným čerpaním fondov.

Podporujú globálne prístupy Európskeho parlamentu, predovšetkým obnovenie Lisabonskej stratégie, politiky flexikurity a boj proti sociálnej exklúzii. Pripomenul, že program HZDS do EP nerieši otázky pasívnej a aktívnej politiky, ktorá patrí na národnú úroveň. Strana chce tiež bojovať proti zrušeniu pracovných obmedzení na trhu práce.  

Sloboda a solidarita (Jozef Rajtár, č. 6 na kandidátke)

SaS by chcela presadzovať „cestu prirodzenej motivácie zamestnancov aj zamestnávateľov“. Odmieta vytváranie umelých pracovných miest bez pridanej hodnoty alebo potreby. Svoje ciele chce dosiahnuť najmä odbúravaním bariér pri zamestnávaní, akými sú „nie celkom flexibilný zákonník práce a príliš veľké daňové a odvodové zaťaženie“. Otázky zamestnanosti by mali podľa SaS skôr riešiť národné štáty, z toho podľa Rajtára vyplýva konkrétnejší program pre Slovensko, ktorý priblížil v prezentácii.

Za najdôležitejší nástroj považujú odvodový bonus, zníženie daní a celkové zníženie administratívy pre zamestnávateľov. SaS chce, aby sa znížila motivácia nepracovať tým, že rozdiel medzi dávkou v nezamestnanosť a minimálnou mzdou bol výraznejší. Po novom, by mala tomu, kto sa zamestná veľká časť dávky zostať v podobe odvodového bonusu. Upraviť chcú podľa nich neflexibilný zákonník práce, ktorý podľa nich o.i. spôsobuje, že živnostníci nezamestnávajú ďalších ľudí.

Smer-SD (Vladimír Maňka, č. 2 na kandidátke)

Europoslanec za stranu Smer upozornil, že v súvislosti s demografickým vývojom budeme do budúcnosti potrebovať vysoké verejné výdavky spojené so starnutím obyvateľstva. Prostriedky na tieto výdavky sa podľa neho nadajú získať tak, že budeme znižovať odvody. „Potrebujeme, aby viac ľudí bolo zamestnaných“. Tu už podľa Maňku neobstojí tradičná politika kontinentálnej Európy, akú má aj Francúzsko či Nemecko, kde muži pracujú a ženy plnia povinnosti v súvislosti starostlivosti o rodinu. „Väčšina žien túži aj po materstve ale aj po profesionálnom uplatnení. Je treba politikou podporovať obe tieto túžby“.

Škandinávske krajiny – kde je najvyššia pôrodnosť, najvyššia starostlivosť o matky s deťmi, najvyššia spokojnosť s kvalitou života a najvyššia konkurencieschopnosť hoci majú najvyššie dane – sú pre nás podľa Maňku nasledovaniahodným modelom. Zároveň treba podľa neho skúsených dôchodcov motivovať, aby chceli zostať v pracovnom procese.“

Strana Zelených (Oľga Pietruchová, č. 3 na kandidátke)

„My beriem krízu ako šancu transformovať náš hospodársky a sociálny systém na taký, ktorý bude ďalším generáciám ponúkať budúcnosť založenú na stabilite a trvalej udržateľnosti“, konštatovala Oľga Pietruchová.

Táto kríza podľa nej nie je jediná, ktorá hrozí a ktorá vypukla pretože v strednodobom horizonte nám hrozí kríza zdrojov. „Závislosť Slovenska na energetike Ruska je niečo, čo je nevyhnutné riešiť. V dlhodobom horizonte zase hrozí klimatická kríza. Riešenia pre hospodársku krízu by mali byť robené so zreteľom na to, že všetky tieto krízy spolu súvisia.“

Čo sa týka daňovej politiky, európski zelení sú za postupnú harmonizáciu daní. EÚ by mala zaviesť minimálnu sadzbu celospoločenského minimálneho kapitálového a environmentálneho zdanenia. Tým podľa zelených predíde neobmedzenej konkurencii medzi členskými štátmi. „Konkurencia by mal byť podľa nás robená na základe efektivity a nie na základe dumpingových daní.“

Zdaňovanie by malo byť teda posunuté od zdaňovania práce, ktoré vytvára tlak na šetrenie zamestnávateľov tým, že prepúšťajú. „Naše východisko je že, by to malo byť posunuté smerom ku kapitálu a ku zdaňovaniu zdrojov a hlavne energetiky, čo by nútilo zamestnávateľov šetriť na energiách a zdrojoch a nie na ľuďoch, pretože daňová politika by mala motivovať k zamestnávaniu.“ Čo sa týka sociálnej politiky, európski zelení sú za európsky sociálny model a ochranu zamestnancov pretože „silná stredná vrstva je východiskom pre demokraciu.“

Zelení síce považujú štátne stimuly do ekonomiky a vytvárania pracovných miest v čase krízy nevyhnutné, no mali by byť robené s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj a „cost-benefit“ analýzu. Podľa Pietruchovej by sa mohlo 18 miliárd, ktoré sa vláda chystá vynaložiť na stavbu diaľnic, investovať napríklad do obnoviteľných zdrojov energie, čo by „vytvorilo pre budúcnosť úplne iné východiskové podmienky“. Ekonomická a energetická modernizácia musia byť úzko prepojené.

Možnosti vidia zelení aj v zelenej energetike a s ňou spojenými novými technológiami a v ekonomike starostlivosti tzv. „care economy“. Ako príklad pre fungovanie tohto typu zamestnávania uviedla Rakúsko a Nemecko

Strana zelených má víziu vytvoriť 5 miliónov pracovných miest v Európe v oblasti zelenej ekonomiky a v oblasti ekonomiky starostlivosti. „Pre Slovensko keď to prepočítame je to 50 tisíc pracovných miest, napríklad pri sanácii budov a zatepľovaní.“ Do zatepľovania sa podľa Pietruchovej mohli radšej investovať i prostriedky, ktorý vláda dala na šrotovné.

SDKÚ-DS (Ivan Štefanec, poslanec NR SR)

SDKÚ je presvedčené, že je potrebné vytvárať podmienky pre tých, ktorí tvoria pracovné miesta a pre tých, ktorí chcú pracovať. Vychádzajú pri tom z troch téz.

  • Zlepšovanie podnikateľského prostredia

Strana vidí rezervy v znižovaní administratívy a byrokracie, jednoduchší a nižších daniach a odvodoch. Chcú zastaviť „plytvanie verenými zdrojmi“. „Z veľkých verejných obstarávaní sme prišli v poslednej dobe  o 2,6 miliárd korún“, tvrdí Štefanec.

  • Odstraňovanie bariér na trhu práce

prostredníctvom podpory pružného trhu práce, menej obmedzení pre formu a rozsah pracovných kontraktov, chceli by tiež odstrániť bariéry pre spôsob práce a vytvoriť priestor pre nové formy práce, napríklad teleworking (práca z domu).

Odstránenie bariér pohybu v EÚ

  • Investície do nových pracovných miest

Investície do nových odvetví – obnoviteľné zdroje pre zníženie energetickej závislosti, podpora energetickej efektívnosti, podpora informatizácie a lepšieho čerpanie eurofondov.

Europoslanci za SDKÚ sa zaviazali podporovať opatrenia podporujúce flexibilný pracovný trh, celoživotné vzdelávanie, mobilitu pracovnej sily a znižovanie nákladov práce. Presadiť by chceli vzájomné uznávanie živností, lepšiu informovanosť o vzdelávaní a mobilite, takisto zvýšenie rozpočtov vzdelávacích programov, zvýšenie podpory pre vedu a výskum a efektívnejšie využívanie existujúcich.

Demokratická strana (Branislav Hochel, líder kandidátky)

Pohľad na trh práce Demokratickej strany je „striktne konzervatívny“, uviedol Hochel. Táto politika by mala podľa DS zostať v rukách národných štátov. Strana odmieta reguláciu pracovného trhu, je skôr za stanovenie mantinelov, v rámci ktorých by sa riešili jednotlivé otázky trhu práce. Hochel je tiež presvedčený, že nie sú potrebné žiadne špeciálne incentívy pre zamestnanosť.

Strana maďarskej koalície (Edit Bauer, líderka kandidátky)

„Dnes má celý Európsky parlament v strede pozornosti tvorbu pracovných miest“, členka výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci. Pripomenula, že podľa prieskumu Eurobarometer ľudia v EÚ na prvom mieste očakávajú od politikov riešenia nezamestnanosti. Nie je podľa nej náhodné, že sa programy strán sa v tejto otázke do veľkej miery podobajú.  

V súčasnej hospodárskej situácii je dnes mimoriadne zložité hovoriť o tvorbe nových pracovných miest, myslí si Bauer.

Podľa nej to budú hlavne dva faktory, ktoré budú formovať odpoveď EÚ pre trh práce – demografická kríza a hospodárska kríza. „O tom, o čom dnes kolega Maňka hovoril ako o socialistickej odpovedi, to je veru dnes odpoveď európska“, konštatovala na margo tzv. barcelonských cieľov pre počty detí umiestnených v predškolských zariadeniach.

Liga – Občiansko-liberálna strana (Michal Havran, líder kandidátky)

„Ako nezávislý kandidát na kandidátke Ligy mám isté predstavy a skúsenosti, ale nechcem, aby sa záväzným spôsobom spájali s Ligou, pretože programová konferencia ešte neprebehla“, spresnil líder kandidátky.   

Európsky sociálny model je minimálne posledných desať rokov v stave klinického kolapsu, tvrdí Havran. „Toto postihlo predovšetkým generáciu dnešných tridsiatnikov. To je podľa neho generácia, ktorej rodičia hovorili, že keď budú mať vysokú školu a diplomy, budú mať vysokú kvalifikáciu a rýchlo si nájdu dobrú kvalifikovanú prácu s vysokými platmi. „Tento sociálny model dnes v Európskej únii končí, dnes hovoríme skôr o „generácii 1000 eur“. Je to istá forma kognitívneho proletariátu – vysoko kvalitní a vysoko vzdelaní ľudia, ktorí po skončení univerzity končia v call centrách, končia s pracovnými kontraktmi, ktoré sa nazývajú prekérne a nie sú schopní získať ani po dvoch, štyroch ani po šiestich rokoch stáží stále pracovné miesto.“

V EÚ podľa jeho slov exituje generácia mladých ľudí, ktorí sú do veľkej miery nahnevaní na stav súčasného sveta. „Naposledy ste to videli v Grécku.“

„Dnes nejde o to nájsť si prácu, lebo prácu si nájdete, ale o to, nájsť si kvalitnú prácu. Minimálne 20 až 30 miliónov mladých ľudí robí na prekérnych miestach. To znamená, že z ich platu si nemôžu odložiť nič, hoci robia. Sú to ľudia, na ktorých systém kašle, ktorých nepotrebuje. Vybrali si odbory, o ktorých dnes ministri hovoria, že neštudovali pre potreby trhu, čo je dnes novinkou vo vzdelávaní – študovať pre potreby trhu.

Michal Havran sa podľa vlastných slov uchádza o hlas takýchto ľudí, „ktorých je aj na Slovensku veľa, ktorých sa naše politické triedy snažia depolitizovať, aby nemali politických názor napríklad tým, že študenti sa nemajú strať o politiku, lebo to nie je dobré v akademickom prostredí“.  

Slobodné fórum – (Mária Lévyová, č. 3 na kandidátke)

SF sa tiež prikláňa k alternatíve zníženia daňovej zaťaženosti na 15% ako aj zníženiu odvodov. Podľa Lévyovej na Slovensku naopak chýba dlhodobé strategické plánovanie ľudských zdrojov pre potreby pracovného trhu.

„Každý dnes chce byť právnikom, my už dnes vieme, že máme premnožený trh. Budú nám ale chýbať lekári a sestry“. Otázka podľa nej stojí, ako pritiahneme mladých k povolaniam? Aj pomocou štrukturálnych fondov by sa mali krajiny snažiť udržať svoju kvalifikovanú pracovnú silu doma. „Sme takou bohatou krajinou, že si môžeme dovoliť úplne lacno vyvážať kvalifikovanú pracovnú silu?“, pýta sa Lévyová.

KDH (Renáta Ocilková, č. 7 na kandidátke)

KDH sa podľa Renáty Ocilkovej zvlášť venuje podpore malých a stredných podnikov, pretože tieto pokladá za flexibilnejšie v čase ekonomickej krízy. KDH ide predovšetkým o zosúladenie rodinného a pracovného života. Témou Ocilkovej je špeciálne flexikurita.

Napomôcť návratu matiek na trh práce by podľa Ocilkovej malo celoživotné vzdelávanie. V oblasti politiky práce KDH podporuje, aby sa mohol pracovný úväzok rozdeliť na dva úväzky, podporuje skrátenie pracovného úväzku pre matky, prácu z domova, zasadzuje sa za väčšiu podporu matiek na materskej dovolenke.


Ostatné kandidujúce strany na konferenciu neposlali svojich zástupcov a ku dňu konania podujatia s výnimkou KDS-OKS ani nezverejnili program do volieb do Európskeho parlamentu.

 

REKLAMA

REKLAMA