Znamená zmena politickej klímy oteplenie v cezdunajských vzťahoch?

Nepanuje zhoda v názore, či výmena vládnych kabinetov v Bratislave a Budapešti prinesie aj pozitívny „vietor zmeny“ v slovensko-maďarských vzťahoch. Aj o tom sa hovorilo na „Slovensko-maďarskom európskom fóre 2010“.

Fórum organizované Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a Maďarským inštitútom medzinárodných vzťahov, za podpory kancelárie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku a kancelárie Friedrich Ebert Stiftung v Maďarsku priviedlo za uzavretý okrúhly stôl akademikov i zástupcov diplomacií oboch krajín. EurActiv.sk prináša niekoľko postrehov, ktoré zazneli v Château Béla pri Štúrove (pri rešpektovaní pravidiel diskusie Chattam House):


* Očakávania, že dôjde k väčšiemu priblíženiu oboch národov pod dáždnikom členstva v EÚ a NATO sa celkom nenaplnili. Napriek tomu, nás to čo máme spoločné, núti k spolupráci. Slovenskí voliči povedali v ostatných parlamentných voľbách jasné nie extrémizmu, pričom podľa novej vlády majú byť piliere bilaterálnych vzťahov: európske partnerstvo, spoločné hodnoty a konkrétne projekty. Vláda v Bratislave je odhodlaná postupovať tak, aby sa vyhla „balkanizácii Európy“. Je však prirodzené, že problémy sa objavujú tam, kde je život, preto je pochopiteľnejšie, že Slovensko nemá problémy napríklad s Brazíliou, ale s bezprostredným susedom. Predpokladom na ich riešenie je dobrá vôľa z oboch strán. 

* Posledné dve dekády bola stratégia Maďarska založená na snahe získať autonómiu pre svoju menšinu, na čo využívala ako nástroj vyvíjanie politického tlaku. Tlak ale nikdy nemôže viesť k zmiereniu. V každom prípade, nebude ľahké premeniť v súčasnosti prevládajúci nepokoj na dôveru, čo si uvedomuje len malo jednotlivcov, aj tí majú problém tento odkaz šíriť.  

* Konferencie ako tieto nemôžu zmeniť podstatu problémov, a to ani ak sa ich zúčastňujú rozhodovatelia, tí sú totiž väčšinu času vystavení tvrdším pozíciám, a tiež preto, že chýba širšia diskusia. Zmierenie sa pochopiteľne musí týkať aj ostatných menšín žijúcich na Slovensku, hoci sú to práve slovenskí Maďari, ktorí najviac trpia jeho nedostatkom. Ani zmena vlád preto nezmení podstatu vzťahov medzi štátmi.

* Maďarsko a Slovensko zdieľajú predovšetkým spoločné dedičstvo na poli kultúry s tiež spoločnú históriu. Výzvou pre obe krajiny, je ako sa postarajú o toto dedičstvo. Po voľbách v oboch krajinách je dôvod na optimizmus, ktorý potvrdzuje vývoj v posledných mesiacoch. Podstatou bilaterálnych vzťahov by sa mal stať konštruktívny prístup k riešeniu problémov. Povzbudivé v tomto kontexte je, čo povedali slovenská premiérka Iveta Radičová a minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda počas návštev v Budapešti. S vývojom preto vyjadril spokojnosť aj vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Kurt Vollebaeck. Hoci si obe krajiny uvedomujú existenciu „koša“ problémov, nové vlády sú pripravené ich riešiť a viesť plodný dialóg. Práca spoločných komisií navodzuje pozitívnu atmosféru, očakáva sa návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána na Slovensku, ktorú však môže skomplikovať jeho vyťaženosť počas nadchádzajúceho maďarského predsedníctva EÚ, ktoré chce maďarská strana poňať s príchuťou strednej Európy. Maďarskej strane je ľúto, že Strana maďarskej koalície nemá zastúpenie v parlamente, pretože by mohla pozitívnym spôsobom vplývať na bilaterálny dialóg.

* Politická klíma v oboch krajinách je citeľne iná, relatívne menej konfrontačná, no zatiaľ nevyústila do hmatateľnejších výsledkov. Prebehli oficiálne návštevy, zatiaľ nedošlo k stretnutiu hláv štátov. Zmeny vlády sme zažili už v minulosti, naposledy výraznejšie v roku 1999, kedy nasledovali určité zmeny vo vzťahoch. Hlavnými problematickými bodmi v súčasnoti ostávajú maďarský zákon o dvojitom občianstve, slovenský zákon o štátom jazyku, ktorého sankcie sú vnímané ako namierené špecificky proti maďarskej menšine. Slovenská strana naznačuje možné ústretové zmeny zákona o menšinových jazykoch, prisľúbené sú zmeny smerujúce k stabilnému financovaniu menšinových kultúr, čo by mohlo byť vnímané pozitívne.

* Akékoľvek kroky vlád by mali navodiť pocit bezpečia na oboch stranách, pričom by mohol byť zavedený systém včasného varovania. Pre maďarskú stranu je dôveryhodná postava splnomocnenca vlády pre menšiny Rudolfa Chmela, ktorého menovanie vnímala ako pozitívne gesto. Zo spoločných slovensko-maďarských komisií bude najdôležitejšia tá venujúca sa práve otázke menšín. Je potrebné sa usilovať o to, aby sa z komisií nestali irelevantné fóra. Skutočná práca sa však ešte stále nezačala, prebieha ale tichá diplomacia, ktorá môže stabilizovať bilaterálne prostredie. Slovensko by malo eliminovať vonkajší tlak smerom k asimilácii svojej maďarskej menšiny.

* Fungujúca spolupráca medzi krajinami je z pohľadu sociálnych vied nezaujímavá, naopak konflikt je vďačný objekt skúmania. S neexistenciou oficiálnej definície národa súvisí aj problematické vymedzenie občianstva, ktoré figuruje medzi spornými témami. Doteraz prišli na Slovensku v dôsledku prijatia zákona zakazujúceho dvojité občianstvo o slovenskú štátnu príslušnosť dvaja ľudia.

* Aj v dôsledku zvýšeného mediálneho pokrývania slovensko-maďarských vzťahov na Slovensku v čase kulminácie problémov, prevládajú v spoločnosti negatívne očakávania. Komplexnosť problému dotvára jeho medzinárodná dimenzia. Inštitúcie EÚ sú slovensko-maďarskými spormi unavené, čím sa ale otvára väčší priestor na autonómne domáce riešenia. Snaha na oboch stranách smeruje skôr k obnoveniu status quo z roku 2006, nehľadajú sa nové lepšie riešenia a modely. Otázkou ostáva, či je potrebné vytvoriť vlastný unikátny model krízového riešenia, čo by samozrejme trvalo dlhšie, alebo je možné inšpirovať overeným existujúcim, podobne ako bol Medzinárodný vyšehradský fond inšpirovaný nemecko-českým fondom.

* Ako je možné interpretovať, ak Maďarsko schváli pár dní pred voľbami na Slovensku zákon s výrazným exteritoriálnym prvkom (o dvojitom občianstve) bez konzultácií so Slovenskom, o čom mohla tamojšia vláda predpokladať, že nahrá nacionalistom? Je motiváciou pre brzdenie pozitívnej spolupráce obava zo strany politickej agendy?

* Isté je, že ak neprebehne zmierenie medzi spoločnosťami ako takými, politici budú tento fakt stále využívať.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA