Britská brožúrka alebo slovenská euro-kampaň?

Vo Veľkej Británii bola vydaná ďalšia informačná brožúra. Zdá sa, že ani za 24 rokov si britskí občania na EÚ takpovediac celkom nezvykli. Približne v rovnakom čase bola na Slovensku spustená euro-kampaň s názvom „Bojíte sa eura?“.

Krátka správa

Európska komisia 1. októbra 2007 na svojej web stránke oznámila, že jej zastupiteľstvo v Londýne vydalo ďalšiu zo série európskych propagačných brožúr. Booklet „EÚ. Čo je v nej pre mňa?“ nesie oficiálny podtitul „Nie nezmyselný sprievodca pre občanov Spojeného kráľovstva…“ Ako píše v predhovore k minidielu stály zástupca Komisie v Británii, Reiko Kemppinen, motiváciou pre jej zostavenie bol fakt, že v nedávnom prieskume až 70% Britov odpovedalo, že by chceli viac informácií o integračnom projekte ako takom.

Autori vsadili na minimalistický prístup a na 19 stranách (vrátane obalu) prinášajú základné informácie v štyroch okruhoch: voľný pohyb osôb, pohyb tovarov (doplnený o lacný roaming a obchodovanie s autami), európsky environmentalizmus a boj proti kriminalite. Inými slovami, z väčšej časti ide o poskytnutie informácií o štyroch základných slobodách. Zdá sa tak, že Briti ani po 24 rokoch od svojho vstupu stále nemajú jasnú predstavu, na akých pilieroch funguje Spoločenstvo, do ktorého ich krajina vstúpila.

V podobnom čase, ako bola vydaná britská brožúrka, bola na Slovensku spustená kampaň o eure. Ihneď po jej spustení sa objavili viaceré kritický hlasy, podľa ktorých môže mať skôr odstrašujúci ako propagačný charakter. Chvíľku sa špekulovalo, či za kampaňou stojí slovenská vláda a víťaz eurotendra. Ako však pre server Marketér.sk povedal splnomocnenec Vlády SR pre zavedenie eura, Igor Barát, kampaň spustila Komunistická strana Slovenska. Tá na svojej stránke 2. októbra 2007 publikovala správu „EURA sa nemusíme báť.“ Na margo postupných príprav Slovenska na zavedenie spoločnej meny sa v nej píše: „Aby vláda v roku 2009 nemusela obhajovať výrazné zvýšenie cien, hlavne potravín, nastal jav, že počnúc výrobcami týchto komodít už dnes dochádza k plynulému, nenápadnému rastu cien vstupných surovín a v konečnej fáze finálnych produktov. [..] I jed, keď sa podáva po kvapkách, je niekedy liek a takto skryto sme i my pripravovaní na EURO. Ak sa to vláde v roku 2009 podarí, s úsmevom na tvári nás bude presviedčať, ako bezbolestne to občan zvládol. Tak milí občania, EURA sa skutočne od januára 2009 nemusíme báť, veď k závratnému zvýšeniu cien z 31.12.2008 na 1.1.2009 isto nedôjde.“

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nielen európske inštitúcie, vlády a politické strany informujú (rôznym spôsobom) o európskych otázkach. Podľa prieskumu Eurobarometra zameraného na cieľovú skupinu ľudí vo veku 15-30 rokov, najcennejším zdrojom informácií sú médiá. Tvrdí to 94% slovenských a 82% britských respondentov. Z prieskumu ďalej vyplýva, že respondenti v oboch krajinách viac dôverujú „európskym“ informáciám, ktoré sa dozvedia v prostredí svojej rodiny ako vedomostiam získaným v škole, ktorú navštevujú. Na európsku problematiku najmenej orientovanú výučbu možno nájsť v bulharských a rumunských školách – viac ako polovica respondentov z dvoch nových členských krajín odpovedala, že „euroinformácie“ čerpá radšej z iných zdrojov ako z akademickej pôdy.

Problematiku EÚ prezentuje aj viacero mimovládnych a medzinárodných organizácií a iniciatív. Jednou z nich je napríklad Európske hnutie, ktoré v rámci projektu „Speak Up Europe“ vytvorilo počítačovú animáciu „Čo pre nás Európa urobila?“. Jej slovenskú verziu môžete nájsť na titulnej stránke portálu www.corobieuropa.sk.

REKLAMA

REKLAMA