Čo Putin nedokáže riešiť doma, vyčíta Európe

Ruský prezident identifikoval v Pobaltí prítomnosť nacistickej ideológie. Vinní sú podľa všetci: Lotyšsko, Estónsko, ale aj EÚ. Nie je tak vylúčené, že na čas utlmená slovná roztržka medzi Ruskom a baltskými krajinami z jari 2007, bude opäť oživená.

Putin
Vladimír Putin

Krátka správa

V stredu, 11. októbra 2007, sa ruský prezident Vladimír Putin prihovoril členom Európskeho kongresu Židov, ktorý zasadal v moskovskom Kremli. Vo svojom prejave uviedol, že v pobaltských štátoch, Estónsku a Lotyššku, prúdy približujúce sa nacistickej ideológii stále prežívajú. Ako uviedla agentúra Reuters, tieto aktivity v severovýchodných krajinách podľa Putina ignoruje aj samotná Európska únia.

V marci tohto roka sa v Lotyšsku uskutočnil pochod prívržencov nacizmu. Ide o tradičný pochod na pamiatku lotyšskej légie SS. Ako tvrdí ruský prezident, tieto akcie sa konajú so súhlasom najvyšších štátnych orgánov. Treba poznamenať, že akcia nebola povolená štátnymi úradmi. Ako uvádza server novinky.cz, napr. počas tej minuloročnej bolo zatknutých a predvedených 65 účastníkov. Objavili sa medzi nimi aj niekoľkí vodcovia ultrapravicových strán. Na druhej strane býva povolené slúžiť omšu za padlých hrdinov, pri čom však nie je explicitne povedané, že hrdinami sú lotyšské légie SS. Súčasne je faktom, že na omšu zvyknú zájsť aj niekoľkí veteráni tejto légie spoločne so svojimi sympatizantmi.

Problematikou nacizmu sa lotyšská politická elita už zaoberala. Napríklad pred vyše rokom a pol bol poslanec Lotyšského parlamentu (Seimu), Nikolaj Kabanov, zbavený svojho mandátu. Parlament rozhodol o takomto disciplinárnom treste za to, že zorganizoval premietanie filmu „Nacizmus v Pobaltí.“

Estónsko je Putinovi tŕňom v oku najmä od tej doby, čo sa vláda v apríli 2007 rozhodla pre premiestnenie pamätníka sovietskeho vojaka – osloboditeľa z centra hlavného mesta Tallinu na cintorín Ozbrojených síl. Spolu s pamätníkom boli pietne premiestnené aj pozostatky vojakov, ktoré v ňom boli pochované. Putin na adresu tohto kroku dodal, že sme svedkami „pokrytectva niektorých európskych štruktúr ohľadne premiestnenia [pamätníka].“ Prezident rovnako tvrdí, že odkedy získalo Estónsko samostatnosť, „nebol odsúdený žiaden nacistický kriminálnik.“

Vzťah Ruska a pobaltských štátov je podmienený historickými reáliami. Počas druhej svetovej vojny bolo územie týchto krajín najskôr obsadené sovietskym Ruskom, potom do oblasti prenikli jednotky SS, aby boli opätovne zatlačené sovietskymi vojakmi. Ich príchod rozdelil tamojšie spoločnosti. Dodnes nejestvuje spoločenský konsenzus v pohľade na ne. Niektorí pokladajú za osloboditeľov práve nemecké jednotky a Červená armáda je pre mnohých dodnes symbolom niekoľko desaťročí trvajúcej okupácie (v rámci ZSSR). Na druhej strane, najmä ruské etniká hovoria o Rusku ako o krajine, ktorá priniesla regiónu slobodu za cenu 20 miliónov v Druhej svetovej vojne padlých vojakov.

Putin nezostal nič dlžný ani EÚ: „Tieto aktivity zostávajú Európskou úniou nepovšimnuté.“ Zároveň však priznal, že prejavy extrémizmu a nacizmu sa nevyhýbajú ani Rusku.

Na druhej strane však nie je žiadnym tajomstvom, že je to práve Rusko, ktoré patrí ku krajinám s najväčším výskytom rasovo a extrémisticky motivovaných násilností. Ako informuje ABC News, významnou príležitosťou na oslavy nacistov sú napríklad narodeniny Adolfa Hitlera. Počas tohoročných “osláv” Moskovská univerzita dokonca odporučila svojim zahraničným študentom nevychádzať v tento deň z domovov, aby sa nestali terčom útokov. Ruskí extrémisti a neonacisti v najväčšej miere útočia na ľudí z prostredia Kaukazu a Strednej Ázie. Výnimkou nie sú však ani rôzne menšiny.

Ako tvrdia experti, neznášanlivosť a netolerancia je na vzostupe predovšetkým od čias rozpadu ZSSR. BBC uvádza, že počas tohto roka bolo len v Moskve pri rasových útokoch doteraz zabitých 24 ľudí a počet zranených sa počíta na stovky. Ruská polícia nie je v tomto smere dostatočne aktívna, konštatuje mimovládna organizácia SOVA, ktorá sa venuje problematike ľudských práv v Rusku. Napríklad začiatkom tohto roka sa ruskí policajti len prizerali, ako neonacisti zaútočili na účastníkov pochodu homosexuálov.

Predseda Európskeho kongresu Židov, Moše Kantor, vyzval Putina, aby Rusko konečne uznalo Medzinárodný deň holokaustu, ktorý v roku 2005 ustanovila OSN. Rusko je podľa jeho slov touto deklaráciou viazané. Súčasne nejestvuje žiadna prekážka, pre ktorú by nebolo možné ju implementovať.

REKLAMA

REKLAMA