Čo si Európa myslí o amerických voľbách?

V Spojených štátoch odštartoval 10 mesačný volebný kolotoč. Európski experti považujú americký volebný systém za príliš nákladný, staromódny a zbytočne zdĺhavý.

Pozadie

Pošas dnešnej noci sa v americkom štáte Iowa konali prvé volebné zhromaždenia -“caucusy”. V demokratickom tábore zvíťazil senátor Barack Obama a odsunul tak Hilary Clintonovú, favoritku celoamerických volieb, na tretie miesto za Johnom Edwardsom. Z republikánov získal najviac hlasov Mike Huckabee, ktorý vo svojej kampani stavil okrem iného na akčného filmového hrdinu Chucka Norrisa.

Otázky

Európania americké voľby sledujú so záujmom. Dúfajú, že ktokoľvek zasadne do Bieleho domu pochopí, že vnútorné otázky Ameriky majú často aj medzinárodný rozmer a dopad. Napríklad globálne otepľovanie či vnútorná bezpečnosť, uviedol Thomas Bauer z Mníchovskej univerzity pre Deutsche Welle.

Kým volebné kampane v Európe často trvajú len okolo šiestich týždňov a ich financovanie je regulované, americký systém spočíva v dlhom období, v ktorom sa konajú volebné zhromaždenia v jednotlivých štátoch, výber jedného kandidáta za každú politickú stranu a samotný volebný súboj.

Kritika amerického volebného systému spočíva najmä v tom, že je nemoderný a neodráža demokraciu v dnešnom ponímaní. Peniaze resp. “fundraising” sú dôležitým faktorom. V minulých voľbách vyzbierali George Bush a John Kerry dokopy 300 miliónov dolárov, celkové náklady na voľby v roku 2004 sa vyšplhali k jednej miliarde dolárov. Reformy, ktoré chceli zmeniť systém financovania politickej kampane v USA nedosiahli podľa OBSE želaný účinok.

Miera vplyvu peňazí na politiku zostáva otázna. Väčšia časť príspevkov na kampaň prichádza od darcov, ktorí s politikou daného kandidáta súhlasia, než od tých ktorí na ňu takýmto spôsobom chcú vplývať, píše The Economist.

Odborníci sa zhodujú aj v tom, že americké voľby sú príliš personalizované. V európskom parlamentnom systéme ľudia volia skôr strany, ktoré následne rozhodujú, kto obsadí vedúce posty.

S voľbami 2008 sa spájajú aj dohady, aký vplyv bude mať nový americký prezident na transatlantické vzťahy. Európa čaká od USA príklon k multilateralizmu. Odborníci však miernia prehnaný optimizmus. Podľa Kori Shaekovej z CER zostanú transatlantické vzťahy aj po voľbách „plné úskalí“. Z prieskumu Transatlantické trendy 2007 vyplynulo, že 46 % Európanov očakáva, že vzťahy medzi oboma stranami Atlantiku zostanú po amerických prezidentských voľbách rovnaké. Zlepšenie očakáva 35 % ľudí.

REKLAMA

REKLAMA