Čo sleduje Sacharovova cena?

O Sacharovovej cene sa niektorí vyjadrujú ako o „mladšom súrodencovi Nobelovej ceny za mier“. Každá z tohtoročných troch nominácií má svoje silne emotívne a hlboké pozadie.

Za takmer dvadsať rokov svojej existencie prešlo toto ocenenie, resp jeho udeľovanie istým vývojom. Svoj význam zohralo aj v turbulentných rokoch zmien v Európe na prelome 80. a 90. rokov, kedy sa jej nositeľom stal aj Alexander Dubček. Párkrát sa dokonca stalo, že keď sa Konferencia predsedov politických skupín, ktorá o víťazovi v konečnom dôsledku rozhoduje, nevedela na víťazovi ujednotiť, cena bola pririeknutá dvom alebo aj všetkým trom kandidátom. Cenu nesprevádzali vždy iba pozitívne reakcie zo všetkých strán. Po tom, čo v roku 2005 cenu získali Dámy v bielom (Damas en blanco), kubánsky vodca Fidel Castro obvinil Európsky parlament zo zasahovania do vnútorných záležitostí Kuby.

Do posledného „short-listu“ na udelenie Sacharovovej sa tento rok dostali štyria ľudia v troch nomináciách. Nominovaní pochádzajú z troch rôznych kontinentov sveta. Prezentovať profily nominovaných prišli do pléna EP v Bruseli ich známi, spolupracovníci a poslanci z jednotlivých politických frakcií, od ktorých pochádzali nominácie.

Prvým z trojice nominovaných je mladý čínsky pár Ceng Ťin-jen a Chu Ťia. Ich nominácia prišla na pozadí vývoja v oblasti ľudských práv v Číne od strany zelených v EP. Dvojica je pokračovateľom myšlienok generácie „detí Tchien Amen“, dejiska jednej z najznámejších masakier spáchaných vládnucim režimom. Ich prínos spočíva najmä v informovaní o porušovaní ľudských práv v Číne prostredíctvom blogu, pričom je známe že v Číne existuje silná cenzúra internetu, ktorá dala dokonca vzniknúť tzv. „kyberpolícii“.

Chu Ťia je environmentálnym aktivistom. Upozorňuje aj na to, že niekoľko z čínskych veľtokov a jazier je silne znečistených a Čína sa bráni prístupu medzinárodných organizácií, ktoré by v tomto smere mohli byť nápomocné.

Nominácia čínskych disidentov na toto prestížne ocenenie dostáva nový rozmer s ohľadom na konanie Olympijskych hier v Pekingu na budúci rok. Zástancovia tvrdej línie ochrany ľudských práv tvrdia, že by sa športovci a novinári zúčastňujúci sa na Olympiáde mali stretávať s disidentmi a využiť tak príležitosť na vyvýjanie tlaku na čínsku vládu. V opačnom prípade, ako varujú aktivisti, dodá Olympiáda súčasnej vláde len väčšiu legitimitu. Význam Číny rastie aj s prihliadnutím na podiel tejto krajiny na svetovej populácii. Práve preto, že ide o tak veľkú a významnú krajinu nemožno ignorovať spôsob, akým sa stavia k ľudským právam, tvrdí Daniel Cohn-Bendit, šéf zelených v EP.

Situácia v Číne dosahuje niekedy skutočne absurdné rozmery. Ústava ČĽR garantuje občanom základné práva. Absurdnosť je v tom, že čínski právnici odvolávajúci sa na oficiálne existujúce práva sú väznení, informácie hovoria, že ich je aktuálne približne päť stovák.

Salih Mahmúd Osman je sudánsky právnik. Nominácia tohto človeka je výnimočná v tom, že ide naprieč politickým spektrom strán v EP, politická nálepka teda nie je jeho handicapom. Salid Mahmúd Osman je rešpektovaný členom sudánskeho parlamentu. Poskytuje bezplatné právne služby obetiam porušovania ľudských práv a občianskej vojny v Sudáne, teda obyčajným ľudom bez zbraní, ktorí žijú na pozadí jedného z najkrvavejších konfliktov súčasnosti. Obhajuje tiež ľudí, neprávom uväznených sudánskou vládou. Význam udelenia ceny tomuto človeku vidia jeho podporovatelia a priatelia najmä v deklarovaní silnej podpory jeho úsliu a dúfajú, že by mu to zaručilo vyššiu mieru osobnej bezpečnosti. Salih sa niekoľko krát stal terčom útokov či streľby. V roku 2004 bol sudánskymi bezpečnostnými zložkami zatknutý a držaný bez riadneho súdu celých sedem mesiacov.

Najaviac favorizovaná je posledná z trojice nominovaných Anna Politkovská (in memoriam), ruská novinárka a aktivistka v oblasti ľudských práv. Návrh prišiel od  francúzskeho poslanca Josepha Daula za politickú skupinu EPP-ED. Bola zavraždená 7. októbra 2006. Známa bola najmä svojou tvrdou kritikou toho, čo podľa nej Rusi páchali v Čečensku. Annu Politkovskú sa už pred pár rokmi pokúsili otráviť, keď mala cestovať do Beslanu. Politkovská nekritizovala len Putina, ale aj Západ za to, že to, čo sa dialo v Čečensku a porušovania ľudských práv v Rusku ľahostajne prehliada. Niektorí tvrdia, že s ňou zomrela aj posledná šanca na to, dozvedieť sa pravdu o Čečensku. Iní k tomu jedným dychom dodávajú, že musela najprv zomrieť, aby si ju Západ začal všímať.

Anna pracovala pre moskovský denník Novaja Gazeta. Ako povedal na pôde EP jej bývalý šéf Sergej Sokolov, verí, že Sacharaovova cena by mohla zvýšiť tlak na dôkladené a efktívne vyšetrenie jej smrti. Generálny prokurátor Jurij Čajka v auguste ohlásil 10 zatknutí. Diery vo vyšetrovaní však stále bránie v dôkladnom vyšetrení prípadu. Jej priateli av tom vidia i zásahy z oficiálnych miest. Od roku 1992 sa v Rusku vyskytlo 47 podobných prípadov vraždy novinárov, 14 z nich od Putinovho nástupu k moci v roku 2000. Prezident Putin sa reálny vplyv Anny Politkovskej následne po jej vražde snažil bagatelizovať. Sloboda tlače má podľa mnohých rankingov v Rusku značné medzery.

REKLAMA

REKLAMA