OSN rieši Benešove dekréty

Výbor OSN pre ľudské práva rieši sťažnosť 47 sudetských Nemcov voči Českej republike. Cítia sa diskriminovaní pri uplatňovaní reštitučných nárokov.

Pozadie:

Sťažnosti a žaloby na následky Benešových dekrétov sú mnohopočetné. V minulosti sa nimi zaoberal Európsky parlament, Európska komisia, Európsky súd pre ľudské práva aj OSN. Výsledok bol vždy zamietavý.

Benešove dekréty po druhej svetovej vojne legalizovali konfiškáciu majetku a stratu občianstva Nemcov a Maďarov v Československu. Uplatňovali sa na základe kolektívnej viny za zradu Československej republiky. Nepostihli iba tých Nemcov a Maďarov, ktorí dokázali svoju odbojovú činnosť počas vojny a vernosť Československu.

Dekréty postihli približne tri milióny sudetských Nemcov. Z republiky ich vysťahovali na základe Postupimskej dohody z roku 1945. Víťazné mocnosti druhej svetovej vojny sa v nej dohodli, že nemecké obyvateľstvo z Poľska, Československa a Maďarska “treba odsunúť do Nemecka.” Neriešila však majetkoprávne následky deportácie. Konfiškáciu majetku následne pokryli práve Benešove dekréty.

Otázky:

Výbor OSN pre ľudské práva prijal sťažnosť takmer päťdesiatich sudetských Nemcov voči Českej republike.  Namietajú, že české súdy odmietajú riešiť ich sťažnosti na zhabanie majetku po druhej svetovej vojne, pričom sa odvolávajú na platnosť Benešových dekrétov. Sudetskí Nemci sa tak cítia byť diskriminovaní v oblasti reštitučného zákonodarstva.  Informujú o tom Lidové noviny. Keďže sa súdy odmietajú otázkou zaoberať, sťažovatelia sa nemôžu ani obrátiť na Európsky súd. Ten totiž vyžaduje, aby najprv vyčerpali všetky domáce možnosti súdneho konania.

Nemci považujú za úspech, že sa Výbor OSN pre ľudské práva vôbec začal ich sťažnosťou zaoberať. V minulosti sa o to neúspešne pokúšali nielen v OSN ale aj na viacerých medzinárodných súdoch. Česká vláda teraz musí do šiestich mesiacov poskytnúť OSN informácie, akými právnymi prostriedkami sa sudetskí Nemci môžu domáhať svojho majetku. 

Hlavným cieľom nemeckej sťažnosti je dokázať, že v Českej republike neexistujú žiadne právne možnosti napadnúť následky Benešových dekrétov, vysvetlil pre rakúske noviny Neues Volksblatt jeden zo sťažovateľov, Thomas Gertner. Sudetskí Nemci to vnímajú ako pokračovanie uplatňovania kolektívnej viny.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu už v minulosti podobnú sťažnosť zamietol. Vo veci Hans Adam II. Lichtensteinský vs. Nemecko sa sťažovateľ domáhal navrátenia obrazu, ktorý mu Československá republika skonfiškovala po druhej svetovej vojne. Sťažnosť smerovala voči Nemecku, ktoré si obraz požičalo z Brna a vystavilo ho v Kolíne nad Rýnom. Rozsudok bol zamietavý. Európsky súd okrem iného vyhlásil, že československé orgány obraz vyvlastnili v roku 1946, teda pred rokom 1953, kedy nadobudol platnosť Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd tak nie je oprávnený posudzovať okolnosti konfiškácie ani jej následkov.

Problém s retroaktivitou bráni sťažovateľom uspieť na akomkoľvek súde. Všetky medzinárodne prijaté dokumenty na ochranu ľudských práv, vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN boli prijaté až v povojnovom období (1948), teda neskôr ako Benešove dekréty.

Európska komisia a parlament riešili problém Benešových dekrétov najmä v roku 2002. Niektorí maďarskí a nemeckí politici vtedy namietali, aby Česká republika vyhlásila dekréty za neplatné. Inak by sa nemala stať členom EÚ. Odborný posudok právnej služby EK vtedy konštatoval, že dekréty predstavujú iba morálny a politický problém. Ten sa vyriešil vyhlásením novozvoleného českého prezidenta Václava Klausa, ktorý odsúdil zločiny spáchané nacistami počas nemeckej okupácie Čiech a Moravy, ako aj zločiny počas deportácií sudetských Nemcov. Podobnú “ľútosť nad zločinmi proti nemeckému obyvateľstvu” vyjadril v roku 2003 aj český premiér Vladimír Špidla. Európska komisia nepovažovali dekréty za prekážku vstupu Českej republiky do  EÚ.

Na Slovensku je situácia s dekrétmi iná. Sú súčasťou slovenského právneho poriadku, ale nemajú právnu silu. Vyplýva to zo slovenskej ústavy prijatej v roku 1993, ktorá takto rieši všetky zákony, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami o dodržiavaní ľudských práv.

Pozície:

Thomas Gertner, sudeto-nemecký sťažovateľ: Tvrdí, že Česká republika naďalej uplatňuje voči sudetským Nemcom princíp kolektívnej viny a diskriminuje ich. Nemôžu sa domáhať svojich majektových práv, keďže “české súdy žaloby paušálne odmietajú s odkazom na Benešove dekréty.”

Jan Kavan, český minister zahraničných vecí v roku 2002: V apríli 2002, počas intenzívnej debaty o práve ČR vstúpiť do EÚ s Benešovými dekrétmi zhrnul českú pozíciu počas tlačovej konferencie s vtedajším ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom: “Prezidentské dekréty sú platné. Boli, sú a budú súčasťou českého právneho poriadku. Dnes nie sú aplikované, sú už vyhasnuté. V súčasnosti nezakladajú nové právne vzťahy.” Eduard Kukan jeho pozíciu podporil.

Zuzana Kuncová, hovorkyňa českého ministerstva spravodlivosti: “Vláda má šesť mesiacov na predloženie stanoviska. Preto je predčasné sa teraz vyjadrovať k akýmkoľvek vecným otázkam.”

REKLAMA

REKLAMA