Posledné kórejské „utešiteľky“ vkladajú nádej do Európy

Z 200 tisíc dievčat, ktoré boli počas vojny v Pacifiku donútené k prostitúcii pre vojakov japonskej cisárskej armády, už žije len niekoľko desiatok. Won-ok Gil, jedna z posledných, ktoré sú ešte pri svojom veku schopné cestovať, bola v Berlíne žiadať o európsku solidaritu, píše EurActiv.de.

„Zomriem až potom, čo sa ospravedlnia“, hovorí Won-ok Gil v Berlíne. Takmer všetky obete osudu podobného jej sú už mŕtve. Ani z páchateľov už skoro nikto nežije.

Hoci sa už japonskí premiéri osobne ospravedlnili, ženy nikdy nepočuli oficiálne „prepáčte“ v mene japonskej vlády, štátu alebo japonského ľudu. S novou japonskou vládou vidí Gil po prvýkrát šancu, preto sa s pomocou Európy snaží na ňu vyvinúť tlak.

Japonský diplomat anonymne prítomný

Prvý malý krok sa  („Courage Kim Hak-Soon Aktionsbündnis zur Aussöhnung im Asien-Pazifik-Raum“) podaril v piatok v Berlíne na Mierovom festivale na Alexanderplatz, ktorého sa, hoci pod podmienkou anonymity, zúčastnil aj mladší diplomat z japonského veľvyslanectva. Misia bola uzrozumená s tým, že prítomnosť ich zástupcu, hoci nemenovaného, bude spomenutá.

Armádne bordely

Japonská armáda zavliekla počas obdobia od čínsko –japonskej vojny (od roku 1931) a počas vojny v Pacifiku (1937-1945) viac ako 200 tisíc dievčat a žien vo veku 11 až 29 rokov na vojnové fronty. Dievčatá, častokrát deti, ktoré privliekli do armádnych bordelov pochádzali hlavne z Kórei, Taiwanu, Číny, Filipín, Barmy ale aj z iných krajín.

Po kapitulácii v roku 1945 armáda tých niekoľko žien, ktoré prežili a neboli zavraždené jednoducho nechala odísť domov aj z tých len časť cestu prežilo.

 Japonsko dodnes sčasti spochybňuje takýto popis vecí. Vraj išlo o naozajstné prostitútky, ktoré to robili dobrovoľne a za peniaze.

50 rokov mlčania

Preživšie ženy ale aj krajiny z ktorých pochádzali takmer pol storočia o tejto traume mlčali.

K prelomu došlo až v roku 1991 kedy jedna z obetí Kim Hak-Sook, ktorá už nemala žiadnych príbuzných, ktorých by jej príbeh mohol zahanbiť, prehovorila o osude sexuálnej otrokyne po prvýkrát verejne, v televíznom vysielaní.

Won-ok Gil pochádza zo severokórejského Pchjongjangu a dnes má 84 rokov. Ako trinásťročnú ju zavliekli do Číny, aby bola japonským vojakom k dispozícii ako tzv. utešiteľa, čo je výraz ktorý sa pre tieto obete ujal (comfort women).

Nemala žiadne meno, len číslo, podobne ako mnoho iných. Muži stáli v rade, mnoho dievčat bolo ťažko chorých, trpelo sexuálnym zneužívaním, mnohé zomierali, mnohé zabili a mnohé to spravili samé.

Ako 18 ročná sa Gil vrátila v roku 1945 naspäť. Nasledovalo 50 rokov ticha. Žiadna zo žien, ktoré prežili, nerozprávala verejne o tom, akým násilím prešla. Nikto sa o ne nestaral.  „Až po dnešné dni, nemôžu niektoré z nás v noci pokojne spávať, každú noc nás prepadávajú nočné mory“. Až v roku 1998 sa Gil nechala ako 71 ročná, registrovať ako obeť.

Už len 83 obetí žije

Všetky bývalé obete majú dnes viac ako 80 rokov. Z tých, ktoré sa k takémuto osudu otvorene hlásia, žije už len 83. Takmer žiadna z nich už nemôže kvôli veku cestovať. Gil napriek svojej krehkosti cestuje po svete a upriamuje pozornosť na osudy žien, ktoré vo vojnách zažili to čo ona a to aj v iných krajinách. Naposledy v Bosne a Hercegovine, či v Kosove.

„Budem po svete cestovať tak dlho ako len budem môcť, aby sa ženám nestávali, vždy keď bude vojna, takéto bolestné veci znovu a znovu.“

„Väčšina z nás potrebuje starostlivosť a nevie sama zájsť ani na toaletu. Len veľmi málo z nás ešte môže cestovať. Ale dovtedy kým je niekoľko z nás ešte nažive, dúfame, že japonská vláda prizná svoju chybu a primerane nás odškodní“.

Boj o pravdu s európskou pomocou

Nesedí tu a nerozpráva o tom rada, hovorí pre EurActiv.de v Berlíne, „no želala by som si, aby japonská a kórejská vláda históriu prezentovali pravdivo. Preto neprestaneme za to bojovať.“ Cez oficiálne ospravedlnenie sa tieto ženy nesnažia získať naspäť iba svoju česť, ale nasledujúcim generáciám zanechať niečo pekné, nie len rozprávanie o hrôzach.

„Nepotrebujeme nič na oblečenie ani na jedenie, potrebujeme pravdu!“ Aj v Európe preto vyhľadávajú pomoc európskych organizácií v snahe vyvíjať tlak na japonskú vládu.

Nádeje v novú vládu v Tokiu

Po posednej výmene vlády v Japonsku v roku 2009 vidia mnohí reálnu šancu na oficiálne uznesenie na úrovni zákona. Už 14-krát bol návrh zákona v dolnej komore japonského parlamentu, zatiaľ bez úspechu. Všetky nádeje vkladajú do v súčasnosti vládnucej  koalícii pod vedením Demokratickej strany. Dúfajú v prelom počas tohto volebného obdobia, „možno aj v najbližších mesiacoch“.

Uznesenie Európskeho parlamentu

V roku 2007 prijal uznesenie k tejto téme Európsky parlament, ktoré ale podľa Gil nemá žiadnu politickú silu. Japonská vláda na neho nijako nereagovala. Od marca 2008 fungujú ale v niektorých japonských mestách (Sapporo alebo Osaka) občianske združenia, ktoré ženy v ich požiadavkách podporujú.

Európsky parlament vyzýval v uznesení japonskú vládu, aby formálne, jasne a nespochybniteľne uznala a prebrala historickú a právnu zodpovednosť  za praktiky cisárskej armády, ktorá k danom časovom období nútila ženy k sexuálnemu otroctvu. Zároveň uznesenie žiadalo ospravedlnenie.

Zajtra sa v juhokórejskom hlavnom meste Soul koná pred japonským veľvyslancovom v poradí už 930. demonštrácia. Od roku 1992 aj takýmto spôsobom bojujú skupiny za práva tzv. „žien-utešiteliek“ a žiadajú oficiálne ospravedlnenie.

Ewald König

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA