Rovná pravda: zakrivenie banánov

Legislatíva, ktorou EÚ údajne definuje ako majú byť zakrivené banány, sa často používa ako príklad nezmyselnej európskej byrokracie.

banány
Povinné zakrivenie banánov - najčastejšie spomínaný euromýtus

Krátka správa

Európska legislatíva definujúca zakrivenie banánov je často využívaná ako príklad toho, ako EÚ nezmyselne spútava slobodný trh reguláciami. Obrázok správne zakriveného banána sa dostal dokonca na niektoré recesistické návrhy „novej európskej vlajky“. Lenže pravda je trochu iná a banány nemajú s preregulovanosťou v EÚ nič spoločné.

EÚ neurčuje, akým spôsobom majú byť banány zakrivené, ale ich kategorizuje na základe niekoľkých kritérií, medzi iným aj tvaru ovocia. Banány sú v medzinárodnom klasifikované podľa veľkosti a kvality, jednotlivé európske vlády, ako aj sektor obchodu s tropickým ovocím, mali v minulosti vlastné klasifikácie, v mnohých prípadoch veľmi prísne. Dôvodom nebola len snaha dať spotrebiteľovi na stôl najkvalitnejšie ovocie, ale aj potreba sprehľadniť medzinárodný obchod. Pri veľkých transakciách to nefunguje ako v supermarkete – obchodník nemôže prísť a fyzicky si „prezrieť“ ovocie, ktoré kupuje. Preto potrebuje klasifikáciu ktorá by mu povedala, čo sa v dodávke nachádza.

V snahe zefektívniť fungovanie jednotného trhu v EÚ požiadali v prvej polovici 90. rokov ministri poľnohospodárstva vtedajších členských krajín Komisiu, aby vytvorila jednotnú európsku klasifikáciu. Obchodník by tak už nemusel mať prehľad o viacerých národných normách, čo zníži administratívne bremeno pre podnikateľa. Komisia prišla s legislatívnym návrhom v roku 1994 a európske vlády ho podporili.

Euromýtus o „zakrivených banánoch“ vznikol o štyri roky neskôr – v roku 1998 britský bulvárny denník The Sun s článkom s názvom „Banány nesmú byť príliš zakrivené“. Odvtedy sa táto téma v diskusiách vracia a používa ako príklad toho, ako EÚ škodí slobodnému podnikaniu nadmernou byrokraciou.

O probléme zbytočných regulácií sa v Únii diskutuje – a v snahe riešiť ho spustila Komisia iniciatívu „Lepšej regulácie“ v rámci ktorej je posudzovaná potrebnosť pripravovaných a existujúcich legislatívnych noriem a ich vplyv na administratívne bremeno. Zložitá spleť európskej legislatívy je však často výsledkom snahy nájsť rovnováhu medzi rozličnými národnými a sektorovými záujmami a potreby harmonizovať dovtedy existujúce národné normy – práve pre to, aby sa znížilo administratívne bremeno pre občanov i podnikateľov.

REKLAMA

REKLAMA