Silná únia potrebuje silné štáty

Holandská iniciatíva kontroly uplatňovania princípu subsidiarity - teda rozhodovania čo najbližie k občanom - nachádza odozvu v Európskej komisii aj na Slovensku.

„Delenie na zlú európsku a dobrú národnú reguláciu je nezmyselné, povedal v úvode konferencie "More focus – more voters" veľvyslanec Holandského kráľovstva Richard van Rijssen a dobrá národná.

Subsi…čo?

Holandsko presadzuje v rámci aktuálnej vládnej iniciatívy preskúmanie ako sa uplatňuje princíp subsidiarity v dnešnej EÚ. Holandská analýza (Subsidiarity review) obsahuje 9 všeobecných odporúčaní a 54 konkrétnych krokov.

Medzi všeobecnými Holanďania odporúčajú menej detailnú európsku legislatívu, aby bolo hodnotenie vplyvov súčasťou legislatívnych návrhov a aby sa zvýšila angažovanosť členských štátov v celom procese.  

„Únia nie je cieľ sám o sebe je to nástroj na postavenie sa výzvam“, dodáva veľvyslanec.

Bez mystifikácie

Európska komisia je podľa jej podpredsedu Maroša Šefčoviča na takúto diskusiu pripravená a považuje ju za užitočnú, najmä ak sa nevedie v rovine mystifikácii a dezinformácií. Upozorňuje, že členské štáty sa často nevedia dohodnúť, ktorú kompetenciu či oblasť treba vrátiť na národnú úroveň

Pri subsidiarite sú niektoré prípady sú jasné, napríklad banky prerástli národné hranice už dávno a európska regulácia dáva jednoznačne väčší zmysel, vysvetľuje. Zároveň pripúšťa, že sú oblasti, kde to také jasné nie je.

Komisár si pochvaľuje zvýšený záujem národných parlamentov o európske dianie. Komisia teraz počíta každý rok na 600 stanovísk z parlamentov k svojim návrhom. Parlamenty už „vystavili“ dve žlté karty – jednu pri tzv. návrhu Monti II, kedy Komisia návrh stiahla a druhú pri európskej prokuratúre, kde si Komisia za návrhom stojí. Rovnako myšlienku podporili ministri spravodlivosti.

Celkovo si Šefčovič myslí, že poslanci národných parlamentov by mali viac hovoriť s europoslancami, najmä, ak sa stáva, že majú rozdielne postoje k európskym otázkam poslanci tej istej politickej strany.

Vysvetľuje, že legislatívny proces v EÚ je dlhý a transparentný. Začína tzv. Zelenou knihou, ktorá sa pýta, či treba regulovať. Ak sa ukáže, že áno, prostredníctvom Bielej knihy sa Komisia pýta ako by bolo najlepšie regulovať. Následne prichádza na rad vypracovanie hodnotenia vplyvov.

Šefčovič víta, že aj Európsky parlament začal pracovať na svojom vlastnom hodnotení vplyvov pre pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladá. Myslí si, že by na vlastnom hodnotení mohla popracovať aj Rada.

EP vnáša demokratcikú legitimitu

Podľa europoslanca Eduarda Kukana bolo končiace volebné obdobie EP hlavne o implementácii Lisabonskej zmluvy, ktorá mu zverila väčšie právomoci, čo nebol jednoduchýproces. Teraz celý systém potrebuje už len doladiť. Myslí si, že si europarlament počínal dobre vo vnášaní demokratickej legitimity do tvorby európskej legislatívy.

Ľudia si podľa Kukana čoraz viac uvedomujú, že európska úroveň má priamy vplyv napríklad na ich osobné slobody. V kontexte diskusie o subsidiarite súhlasí s tézou, že rozhodnutia by sa mali robiť čo najbližšie k občanom.

Von z bruselskej bubliny

Výskumník Adrian Schout z holandského think-tanku Clingendael radí pozrieť sa najmä na úroveň členských štátov. Diskusia o tom, ako posilniť EÚ sa nemôže podľa neho diať  v bruselskej bubline a žargóne. Je nemysliteľné ju viesť bez toho, aby sa napríklad spomenulo Nemecko.

Briti začali zhurta s rétorikou o repatriáciu kompetencií, to bolo podľa analytika nešťastné. Už to nerobia a Cameron už radšej hovorí o tom, čo sa dá urobiť v rámci súčasných kompetencií a hovorí o „zlepšeniach“.

„Ak sa na to nesústredia najmä členské štáty – subsidiarita letí z okna. Je nerelevantný argument ak národné parlamenty tvrdia, že majú málo času na sledovanie európskej legislatívy. Ale to predsa trvá dva roky – zaspali ste!“ Pripomína, že sú v EÚ minimálne 4 legislatívne komory, ktoré zvládajú pokrývať stanoviskami veľkú časť európskej legislatívy.

„Navyše, neschopnosť národných parlamentov spolupracovať predsa nie je európsky problém“, dodáva.  

EK je najlepšia administratíva na svete

Zastáva sa aj Komisie. „Európska komisia je najlepšia administratíva na svete – sám som na túto tému publikoval akademické práce.“ Členské štáty musia mať podľa neho vlastný systém hodnotenia vplyvov aktov EÚ a napasovať ho do európskeho kontextu.

„Komisia dnes už tiež vie, že musí byť opatrná a zaoberá sa otázkou administratívnej záťaže na dennej báze. Nie som si istý, či a to zmenilo aj v Európskom parlamente“, hovorí Schout.

Analytik Vladimír Bilčík z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) upozornil na niektoré banálne dôvody menšieho záujmu slovenských politických strán o eurovoľby, napríklad, že za výsledok v nich nedostávajú príspevky z rozpočtu na rozdiel od volieb národných. „Možno je čas sa zamyslieť nad volebným zákonom“, konštatuje.

Bez styčnej kancelárie

Pomenoval oblasti, kde by Slovensko mohlo zvýšiť kvalitu svojho pôsobenia voči EÚ. Vláda napríklad podľa neho hovorí, že podporuje komunitárnu metódu, no poslancov EP nepovažuje za blízkeho spojenca. Naplno sa nevyužívajú právomoci Národnej rady v európskych otázkach a  aj v dôsledku personálnej poddimenzovanosti s k nim nepristupuje koncepčne. Národná rada SR je jediným parlamentom, ktorý v Bruseli nemá svoju styčnú kanceláriu.

Bilčík tiež upozorňuje, že sa pripravuje elektronický systém komunikácie o aktoch EÚ, ktoré sú v procese prípravy. Za kľúčové považuje, aby k nemu mali prístup poslanci Národnej rady a poslanci EP.

Miroslav Ivan z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí súhlasí, že subsidiarita by mala byť hybnou silou pri príprave legislatívy a EÚ by mala mať určitú mieru zdržanlivosti.

Základ slovenskej pozície k holandskej iniciatíve je, že ju podporujeme, hoci nechceme žiadne zmeny v primárnom práve únie. Podporujeme komunitárnu metódu i programy na preskúmanie kvality regulácie. Nápad, aby mala Rada EÚ vlastný systém hodnotenia dopadov aktov EÚ považuje Ivan za zaujímavý, ale realisticky to podľa neho budú schopné realizovať skôr väčšie členské štáty.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA