EP: Európska rada sa nemôže zodpovedať len sama sebe

Poslanci Európskeho parlamentu žiadajú väčšiu kontrolu nad tým, čo robia hlavy štátov a vlád na pravidelných summitoch. Argumentujú novou situáciou a „legislatívnou lúpežou“.

Na programe práve začínajúceho plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu je správa predsedu výboru EP pre ústavné záležitosti, francúzskeho europoslanca Alaina Lamassoura (EĽS) o „vzťahoch Európskeho parlamentu s inštitúciami, ktoré zastupujú národné vlády“.

Reaguje na zmenenú úlohu Európskej rady (ER), ktorá sa Lisabonskou zmluvou stala jednou z inštitúcií EÚ. Podľa jej znenia však ER stále nemá legislatívne funkcie.

Pod vplyvom dlhovej krízy v eurozóne a vysokej frekvencie summitov sa ale naozaj niektoré otázky, ktoré sa zvyčajne riešili na úrovni Rady ministrov, ktorá už legislatívne funkcie vykonáva, preniesli na Európsku radu.

Európsky parlament tvrdí, že to nie len ohrozuje komunitárnu metódu riadenia EÚ ale ide na úkor parlamentnej kontroly, keďže sa členovia Európskej rady síce individuálne zodpovedajú národným parlamentom, ako kolektív sa však „zodpovedajú len sebe samým“.  

Európsky parlament nemá zabezpečenú účasť na európskych summitoch nad rámec úvodného príhovoru predsedu Európskeho parlamentu a jeho príležitostnej účasti na pracovných večerách. Stály predseda Európskej rady Herman van Rompuy pravidelne informuje europoslancov o zasadnutiach Európskej rady na plenárnych zasadnutiach EP. Podľa francúzskeho spravodajcu to však nestačí a treba vzťah medzi inštitúciami viac formalizovať.

Európskej rade vyčíta, že:

  • „spochybnila legislatívnu dohodu uzatvorenú medzi Parlamentom a Radou napríklad v otázke európskeho režimu patentov“,
  • že opätovne otvára rovnaké otázky ako už nadobudli účinnosť v súlade s predchádzajúcim nariadením v oblasti hospodárskeho riadenia
  • v téme bankového dohľadu prijala dve protichodné stanoviská, "čomu sa dalo predísť, ak by sa lepšie zohľadnilo stanovisko Parlamentu".
  • spáchala "legislatívnu lúpež", keď sa v záujme dosiahnutia potrebnej jednomyseľnosti na Európskej rade ohľadom viacročného finančného rámca 2014-2020, zásadné politické rozhodnutia o legislatívnych predpisoch o financovaní jednotlivých politík prijali vopred a tým obmedzili úlohu Európskeho parlamentu pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov k sekundárnym predpisom (Typickým príkladom je slovenská a rumunská výnimka n+3 na dočerpanie európskych fondov, kde chcel EP dohodu pozmeniť, narazil však na neochotu členských krajín otvárať celkovú dohodu o rozpočte, kde si každá krajina vyrokovala svoje vlastné ústupky).

Európsky parlament trvá na tom, že závery Európskej rady nie sú usmerneniami pre Radu ministrov a „v žiadnom prípade nie sú hranicami, ktoré nie je možné prekročiť pri rokovaní s Parlamentom“.

Európsky parlament takisto žiada Európsku radu, aby v prípade, že existuje dohoda medzi EP a Radou, už danú otázku neotvárala a lobuje za svoju účasť na summitoch „v takej forme, ktorá sa javí v danom prípade vhodná".

Uznesenie vyzýva hlavy štátov a vlád zastúpených v Európskej rade, aby vopred jasne povedali, ako mienia postupovať pri nominácii predsedu Európskej komisie. Inými slovami, či sa zaväzujú rešpektovať výsledok volieb do Európskeho parlamentu. Podľa predstáv štyroch najväčších európskych politických skupín by mala Rada nominovať top kandidáta tej, ktorá obsadí po májových eurovoľbách najviac kresiel v novom Európskom parlamente.

Europoslanci budú o uznesení hlasovať 12. decembra.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA