Európskemu parlamentu dominujú “staré” členské štáty

Europoslanci zo starých členských štátov sa častejšie dostávali k „spravodajcovaniu“ legislatívnych textov v Európskom parlamente.

Analýza VoteWatch ponúka prehľad legislatívnemu vplyvu europoslancov (od 2009 do januára 2014). Venuje sa pri tom najmä legislatíve v procese spolurozhodovania (riadneho legislatívneho postupu), teda tej, pri ktorej má Európsky parlament rovnaké slovo ako Rada (členské štáty). Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa to týka viac ako 90 % legislatívy.

V počte „správ“ na jedného poslanca kraľuje Nemecko. (Štatisticky je to síce Portugalsko ale to je spôsobené procesným úskokom, kedy veľa správ k medzinárodnému obchodu bolo prideľované predsedovi výboru EP pre medzinárodný obchod Vitalovi Moreirovi).     

Za Nemcami nasleduje Írsko, LuxemburskoVeľká BritániaFínskom (približne 0,8 správy na poslanca). Na opačnom konci je Malta, LitvaChorvátsko (pristúpilo až v júli 2013) s nulou. Slovensko má 0,3 legislatívnej správy na jedného poslanca.

Ak sa berú do úvahy všetky typy správ, na slovenského europoslanca vychádza 1,69, na fínskeho až 4,69. Najmenej majú pobaltské krajiny 0,58.

Štatistika nezahŕňa tzv. "tieňové" spravodajcovanie. Všetky politické skupiny v EP majú môžnosť k hlavnému spravodajcovi menovať tieňových, ktorí komunikujú pozície svojich frakcií k prerokovávanej legislatíve.

"Spravodajcovstvo" ku konkrétnym témam prerozdeľuje medzi jednotlivé frakcie politické predsedníctvo Európskeho parlamentu. V rámcii skupín o pridelení konkrétnemu poslancovi rozhoduje zase ich vedenie.

Analýza VoteWatch ďalej sleduje napríklad úspešnosť pri ovplyvňovaní správ prostredníctvom pozmeňovacích návrhov. V tomto ukazovateli kraľujú Fíni s priemerne 145 pozmenenými správami na jedného poslanca. Štatistika zahŕňa schválené "pozmeňováky" vo výboroch (nie v pléne). Slovensko má výsledok priemerne 32 úspešne pozmenených legislatívnych správ na jedného poslanca, čo je skôr na konci tabuľky.

Vyššie v tabuľke, niekde uprostred, sú naši poslanci v počte podaných otázok na Európsku komisiu alebo Radu, alebo pri návrhoch uznesení, čo je iniciatíva, aby Európsky parlament zaujal konkrétne – hoci právne nezáväzné – stanovisko k istej otázke, napríklad ľudské práva demokracia, vláda zákona.

Slovenskí europoslanci ale aj v tomto legislatívnom období, spolu s Rakúšanmi, kraľujú rebríčku v účasti na tzv. roll-call votes, teda elektronicky zaznamenávaných hlasovaniach v pléne Európskeho parlament s 90 % účasťou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA