Inovácie a veda eurovoľbami nehýbu

Vo vyhláseniach kandidátov na post predsedu Komisie nepočuť veľa o ich víziách v oblasti výskumu alebo vedy.

Najhorúcejšie otázky predvolebných debatách kandidátov sú nezamestnanosť, šetrenie, sociálna nespravodlivosť a imigrácia. Hlbšia diskusia o podstate inovačných politík nezaznieva.

Kandidáti sa občas vyjadria k témam ako podpora malých a stredných podnikov (Schulz), investície do zelených technológií (Kellerová), integrácia trhov s energiami (Verhofstadt) alebo vízie pre digitálnu ekonomiku (Juncker, Verhofstadt).

Diskusia o inovačnej budúcnosti Európy

V televíznej debate z 28. apríla, ktorá sa konala v Maastrichte sa kandidáti venovali hlavne témam ako ekonomika, imigrácia a nárast euroskepticizmu. Iba Martin Schulz raz spomenul otázky výskumu a inovácií.

Podstatou jeho návrhu je poskytovanie lacných pôžičiek malým a stredným podnikom prostredníctvom štrukturálnych fondov a podpory Európskej investičnej banky. Tento prístup však už dnes existuje.

V rámci maastrichtskej diskusie sa Verhofstadt malým a stredným podnikom venovať nechcel. Tvrdí, že im treba dať prestávku. „V Európe je dosť veľa regulácie, napríklad sa reguluje farba olivového oleja. Som proti superštátu, alebo prílišnej byrokracii,“ povedal.

V debate, ktorá sa konala 29. apríla v Európskom parlamente už bolo možné pozorovať koherentnejšie postoje k inováciám.

Na otázku, ako prispieť k vytváraniu pracovných miest, kandidátka Strany zelených Ska Kellerová povedala: „Je nutné vytvoriť správne impulzy. Posledný rozpočet EÚ prepásol dobrú príležitosť. Zelení navrhovali financovanie výskumu a vývoja pre zelené technológie a je obrovská škoda, že dve najväčšie skupiny, EPP a S&D, túto rozpočtovú oblasť okresali.“

Investície do energetickej účinnosti podporil aj Schulz. „Priemysel by mal podporiť reindustrializáciu spojením energetickej účinnosti s modernými produktmi,“ povedal.

Digitálna ekonomika

Všetci kandidáti uznávajú potenciál digitálnych technológií na vytváranie rastu a pracovných miest.

„V súčasnosti sme úplne závislí na amerických digitálnych spoločnostiach ako Facebook, Google alebo Apple. Otázkou však je: sme pripravení na vytvorenie európskeho digitálneho trhu s európskymi firmami?“ pýtal sa Schulz v  debate.

Podľa Junckera internet a digitálna komunikácia dokáže zmeniť naše ekonomiky tak podstatne ako to dokázal parný stroj v 18. storočí, alebo elektrina v 19..“ Na svojej stránke venovanej volebnej kampani píše: „Regulačné snahy v oblasti telekomunikácií, duševného vlastníctva, ochrany dát a aplikácie európskeho súťažného práva musíme zastaviť.“

Verhofstadt má v tejto otázke najviac prepracovaný program. Vo svojom pláne „Digital Fast Forward“ predstavil 4 hlavné body, ako by sa Európa mala získať digitálnu konkurencieschopnosť.

Hlavnou prioritou je tzv. „Plán európskej wifi“. Chcel by tiež míňať menej na „kravy“ v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a začať investovať do vysokorýchlostného pripojenia a podpory podnikateľského prostredia a inovatívnych start-upov. Verhofstadt tiež vidí komerčný potenciál ochrany súkromia na internete. „Ochrana súkromia môže nakopnúť európske technologické prostredie,“ povedal.

Prvýkrát sa v tohtoročných eurovoľbách nebude voliť predseda Komisie zákulisnými dohodami, ale členské štáty budú musieť vziať do úvahy výsledky volieb do EP. Predpokladá sa tak, že keď pôjdu voliči k urnám, aby si zvolili svojich poslancov v EP, nepriamo tak budú vyjadrovať aj to, koho chcú vidieť ako predsedu Komisie. Ak teda napríklad budú voliť poslancov zo strany S&D, vyjadrujú tým svoju preferenciu pre Martina Schulza.

Podľa aktuálnych prieskumov je stredopravá EPP tesne pred sociálnymi demokratmi, čo zatiaľ stavia Junckera do vedenia v súboji o post predsedu Komisie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA