Juncker vraj odmietol Cameronovu reformu Komisie

Jean-Claude Juncker mal zamietnuť britskú požiadavku, aby budúci britský komisár dostal na starosť klaster kľúčových portfólií.

Britský premiér David Cameron mal v rámci minulotýždňových rokovaní žiadať kandidáta na post predsedu Európskej komisie Jean-Claude Junckera, aby budúci britský komisár dostal post podpredsedu zodpovedného za klaster portfólií – vnútorný trh, hospodárska súťaž, obchod a energetika.

Londýn podľa informácií EurActiv z dvoch zdrojov žiada pre britského občana aj post generálneho tajomníka v Komisii a ďalšie „menšie“ veci. Má ísť o požiadavky, ktorými Británia podmieňuje podporu Jean-Claude Junckera na post predsedu Európskej komisie.

Zdroje informujú, že Juncker takéto požiadavky odmietol. Zároveň prenikajú správy, že nemecká kancelárka Angela Merkelová tlačí na to, aby sa o nominácii v Európskej rade hlasovalo kvalifikovanou väčšinou, čo by mohlo vyústiť do prehlasovania Camerona a zopár ďalších krajín.

Na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny je potrebných 55 % členských krajín, ktoré predstavujú 65 % celkovej európskej populácie. Sústredenie portfólií v Európskej komisii do klastrov by mohlo prácu Európskej komisie zefektívniť, no väčšina krajín by sa obávala straty vplyvu znížením významu „svojho“ komisára.

Junior komisári bez kabinetu?

„Klastre“ by mohli viesť k rozdeleniu medzi štyrmi alebo piatimi senior komisármi a zvyškom, ktorí by boli v junior pozícii. Tí by sa zodpovedali predsedovi Komisie aj senior komisárom zodpovedným za klastre.

Podľa obhajcov takéhoto systému by junior komisári nemali ani kabinety, ktoré zvyknú zamestnávať aj 30 ľudí. Kým menšie štáty by takýto systém mohli akceptovať, väčšie by to pravdepodobne brali ako urážku.

„Len si predstavte francúzskeho junior komisára, ktorý pracuje pod britským senior komisárom – v žiadnom prípade“, hovorí diplomatický zdroj.

Myšlienka mať dve úrovne komisárov sa objavila už v roku 2004 počas formovania prvej Barrosovej Komisie. Lisabonská zmluva pôvodne počítala s tým, že Európska komisia bude mať len 15 členov, pričom sa medzi štátmi budú v po sebe idúcich funkčných obdobiach distribuovať na báze spravodlivej a vopred dohodnutej rotácie.

Po tom, čo zmluva neprešla v írskom referende sa zachovanie  princípu „jedna krajina jeden komisár“ stalo jednou z írskych požiadaviek pred usporiadaním druhého plebiscitu.

Lídri EÚ by sa mali rozhodnúť o nominácii predsedu Európskej komisie na summite 26. až 27. júna. Európsky parlament bude o tomto kandidátovi hlasovať tajne, možno už 15. júla.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA