Lajčák: Neutešujme sa, že sme nezvolili euroskeptikov

Neúčasť v eurovoľbách netreba čítať ako prejav spokojnosti s EÚ, vyhlásil minister.

Slovenská politická scéna by mala byť v súvislosti s historicky najnižšou účasťou na nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu k sebe úprimná a sebakritická.

„Neutešujme sa tým, že je prejavom spokojnosti alebo nebodaj mlčky vyjadreným súhlasom alebo tým, že na Slovensku nezvíťazili euroskeptici,“ uviedol vo svojom príhovore minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na medzinárodnej konferencii "EÚ v roku 2014 – Nové inštitúcie, nové reformy?"

Za fakt označil to, že sa celej slovenskej politickej scéne ani po 10 rokoch členstva v únii nepodarilo priblížiť európske témy občanom, presvedčiť ich, že na eurovoľbách záleží a vysvetliť im dosah európskeho rozhodovania na štátnu legislatívu.

„V neposlednom rade je zrejmé, že naši občania majú stále pocit, že na dianie v Bruseli nemajú žiadny vplyv," dodal.

Europoslanci

Zároveň uviedol niekoľko postrehov k činnosti slovenských europoslancov. V ich prípade, okrem niekoľkých výnimiek, má obavu, že nedokázali presvedčiť Slovákov o tom, že v Bruseli tvrdo pracujú, a to aj na témach, ktoré sú kľúčové pre SR. 

Za legitímne označil očakávanie, že europoslanci budú obhajovať slovenské záujmy, osobitne v tých prípadoch, keď je Slovensko v Bruseli pod tlakom. „Obávam sa, že sa im to nepodarilo dostatočne odkomunikovať,“ podčiarkol. 

V októbri 2012 Lajčák explicitne kritizoval slovenských europoslancov. Vvyhlásil, že je sklamaný z toho, že na rokovaní petičného výboru europarlamentu o Benešových dekrétoch sa nezúčastnil ani jeden z trinástich slovenských europoslancov.

Tí sa bránili, že mali v rovnakom čase rokovania výborov, ktorých sú na rozdiel od petičného riadnymi členmi a vyčítali ministrovi, že "nevie, ako funguje Európsky parlament".

Komunikácia

Problémom súčasnoti podľa ministra je aj inštitucionálne nevyriešená komunikácia a postavenie poslancov EP vo vzťahu k ich kolegom v Národnej rade SR, respektíve voči slovenským najvyšším ústavným činiteľom.

"Bolo by dobré, vyriešiť to teraz, na začiatku nového volebného cyklu. Verím, že aj našim europoslancom, ako aj volebnej účasti na Slovensku pomôže, ak europoslanci nezídu z očí a teda ani z mysle svojich voličov," prízvukoval Lajčák s tým, že nielen budúcu predvolebnú kampaň, ale celých päť rokov bude potrebné naplno využiť na aktívnejšiu prácu s verejnosťou.

"Napokon je potrebné zamyslieť sa aj nad tým, ako osloviť tých, ktorí sa o dianie v Európskej únii nezaujímajú a nie je ich málo," avizoval minister.

Slovensko nechce hovoriť o menách

Pri formovaní novej Európskej komisie by sa podľa ministra nemalo hovoriť iba o menách, ale predovšetkým o politikách. Pre Slovensko je podľa neho dôležité, aby nový predseda EK, ako aj celá komisia kládli dôraz na podporu jednotného trhu a rázne obhajovanie štyroch základných slobôd EÚ, do ktorých spadá voľný pohyb osôb.

K hlavným prioritám patrí ekonomický rast a tvorba nových pracovných príležitostí. "Treba uplatniť racionálny pohľad na klimatické ciele, taký, ktorý nepodkope konkurencieschopnosť európskeho priemyslu," dodal. Ďalšími úlohami sú podpora striktného uplatňovania princípu subsidiarity a flexibilné pristupovanie k čerpaniu eurofondov.

Lajčák si nemyslí, že EÚ potrebuje všetko regulovať, ako poznamenal, neznamená to však, že každá harmonizácia je automaticky zlá. "Jej zmyslom by malo byť veci v EÚ zjednodušiť, šetriť čas a peniaze občanom a podnikateľom. Subsidiarita by mala zostať nosným princípom EÚ nielen na papieri, ale v realite.

Nové zloženie Európskeho parlamentu (EP) je podľa neho vysvedčením od občanov za to, ako Európa zvládala krízy ostatného obdobia, predovšetkým finančnú a ukrajinskú. Za dôležité považuje, aby po týchto krízach nenasledovala ďalšia, a to inštitucionálna.

"V čase, keď očakávajú riešenia, by hašterenie medzi európskymi inštitúciami, respektíve medzi členskými štátmi bolo tou najhoršou odpoveďou a len by potvrdilo skepsu európskeho voliča, ktorá sa odrazila v ostatných voľbách," zdôraznil s tým, že občania očakávajú rozhodnosť a riešenia konkrétnych problémov.

O nominácii na predsedu Komisie by mali rozhodnúť premiéri a prezidenti členských štátov na summite EÚ 26. a 27. júna v Bruseli. Následne bude o navrhnutom kandidátovi hlasovať EP na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v polovici júla.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA