Minister Lajčák: Účasť pod 20 % je neseriózna

Kandidatúra kľúčových politických postáva môže účasti na eurovoľbách na Slovensku pomôcť, no aktívnejšie budú pravdepodobne euroskeptické hlasy, konštatujú politológovia.

Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou mierou podpory európskej integrácie a členstva v Európskej únii, v účasti na eurovoľbách končí na poslednom mieste. Za paradox to považuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

"Účasť pod 20 percent považujeme za nezodpovednú, neserióznu a neodrážajúcu vnímanie Európskej únie na Slovensku," povedal v rozhovore pre TASR.

V roku 2004 dosiahla účasť na eurovoľbách na Slovensku iba 16,97 percenta, v roku 2009 to bolo 19,64 percenta, čím sa Slovensko ocitlo v tomto ukazovateli na konci. Prvé miesta obsadzujú krajiny, kde je voľba povinná, ako napríklad Belgicko.

Podľa neho treba vynaložiť viac úsilia, aby ľudia pochopili, ako európska legislatíva ovplyvňuje ich život, keďže viac ako 80 percent slovenských zákonov je vlastne prenosom európskych pravidiel na podmienky a pomery SR.

Hlavnú mobilizáciu do európskych volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 24. mája, očakáva zo strany politických strán. „Keďže ony budú bojovať o priazeň občana,“ poznamenal. Viacero podujatí však okrem zastúpenie európskych inštitúcií na Slovensku pripravuje aj rezort diplomacie.

Nárast nacionalistických strán, ktoré vystupujú proti migrácii či voľnému pohybu ľudí v EÚ považuje za dôsledok krízy ale aj dôsledok chýb samotnej únie, neschopnosti komunikovať svoju prácu európskym občanom spôsobom, ktorému budú rozumieť. „Môže to byť sebalepší projekt, ale pokiaľ mu nebudú rozumieť, tak nemôže uspieť,“ zdôraznil Lajčák.

Národný princíp v eurovoľbách ustupuje

S väčšou mierou rozhodovania na európskej úrovni začína pri hlasovaní v Európskom parlamente prevažovať stranícky princíp nad národným, konštatoval pre TASR politológ Juraj Marušiak z SAV s tým, že je najvyšší čas, aby strany začali eurovoľbám prikladať väčšiu dôležitosť.

„Je otázne, do akej miery sú voliči informovaní, čo všetko závisí od európskych inštitúcií. EÚ sa stále vníma ako niečo vzdialené od našej domácej problematiky,“ poznamenal. Preto neočakáva výrazne vyššiu volebnú účasť na májových voľbách v porovnaní s minulosťou a predpokladá relatívne mdlú kampaň.

Kritické strany budú aktívnejšie

"Prezidentské voľby (marec) vyvolajú istú mobilizáciu voličov a potom zrejme bude istý útlm. Očakáva však istú mobilizáciu euroskeptických politických síl založenú na strachu a kritike EÚ. „Práve strany ako Nova a SaS budú podstatne aktívnejšie pred eurovoľbami ako strany, ktoré obhajujú buď status quo v EÚ alebo sú za prehĺbenie európskej integrácie,“ myslí si.

Na otázku, či tentoraz na kandidačných listinách očakáva viac politikov prvého sledu, odvetil, že napríklad v prípade SaS, ktorá nominovala ako historicky prvý politický subjekt aj svojho predsedu Richarda Sulíka, ide skôr o záchranný manéver pre vedúcu garnitúru strany.

„Preferencie SaS sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Iné strany až tak významné osobnosti zrejme nominovať nebudú. Eurovoľby pre niektoré politické zoskupenia totiž slúžia ako ventilácia istých vnútrostraníckych sporov, teda často v prípade politikov, ktorí nemajú veľmi dobré vzťahy s vedením, sa toto napätie rieši ich delegovaním do EP,“ dodal.

Politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky sa nazdáva, že politické strany tentoraz prikladajú eurovoľbám väčšiu dôležitosť, než pred piatimi rokmi. Súvisí to podľa neho s tým, že „problematika EÚ výraznejšie zasahuje do diania na Slovensku a ovplyvňuje postoje väčšej časti obyvateľstva“.

Mesežnikov predpokladá, že aj v prípade iných strán než SaS sa na kandidačných listinách zjavia ich kľúčové postavy, čo by mohlo zvýšiť tradične nízku účasť.

„Aktívnejšie postoje politických strán a účasť popredných predstaviteľov na kandidačných listinách môžu práve zvýšeniu volebnej účasti nahrávať,“ dodal Mesežnikov.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA