Nemecko pošle do europarlamentu marginálne strany

Trojpercentné kvórum pri voľbách do EP je protiústavné. Rozhodol o tom nemecký ústavný súd.

Súd v Karlsruhe vyhlásil v stredu trojpercentnú hranicu ako prah pre získanie mandátu vo voľbách do Európskeho parlamentu za protiústavnú. Senát rozhodol pomerom hlasov 5:3. Jeden sudca sformuloval nesúhlasné stanovisko.

Súd v stanovisku uviedol, že „za súčasných právnych a faktických okolností nie je vážny zásah do princípov rovnosti volieb a rovnosti príležitostí, ktorý predstavuje trojpercentné kvórum, opodstatnený.“

Rovnosť volieb pri tom chápe ako situáciu, kedy má hlas každého voliča rovnaký vplyv na zloženie parlamentu. Tento princíp možno obmedziť, len ak na to existuje dobrý dôvod. 

Súd v podstate hovorí, že kým pre voľby do Bundestagu je 5 % kvórum opodstatnené, pretože zabezpečuje, aby mohol riadne plniť svoje funkcie, u Európskeho parlamentu to – aspoň nateraz – neplatí a neexistujú dostatočné dôvody predpokladať, že neexistencia kvóra EP zásadnejším spôsobom poškodí jeho prácu.

Na iný názor by súd potreboval „dostatočné a spoľahlivé faktické dôkazy“ a preto kvórum nesmie byť uvalené pre-emptívne.

Kým nemecký parlament potrebuje fungovať, aby podopieral vládu väčšinou, snahy, aby sa tento model zaviedol v EÚ prostredníctvom vplyvu eurovolieb na výber predsedu Komisie, nepovažuje súd za dostatočne ukotvené.

Súd už v roku 2011 odmietol o 5 % kvórum, ktoré platilo ešte pri eurovoľbách v roku 2009. Nemecký parlament preto minulý rok upravil jeho hranicu na 3 %. Po strede už neplatí ani tá.

Týmto rozhodnutím sa výrazne zvýšili šance strán s malou podporou na zisk poslaneckých kresiel v Európskom parlamente. Už zisk okolo 1 % hlasov stačí na jeden mandát v EP. Nemecko bude mať v novozvolenom Parlamente 96 poslancov.

Všeobecne sa očakáva, že počty ne-mainstreamových strán, kritických voči EÚ a jej hlavným politikám, sa po májových voľbách posilnia. Počas vypočutí pred nemeckým súdom zaznel odhad, že v novom EP bude 80 poslancov, ktorí odmietajú akúkoľvek politickú spoluprácu.

Každá členská krajina EÚ, s výnimkou Španielska, má pre eurovoľby minimálne 3 % kvórum.

Nesúhlas

Sudca Müller si na rozdiel od svojich kolegov nemyslí, že rozdiely medzi Bundestagom a Európskym parlamentom sú také, aby opodstatňovali tak rozdielnu úpravu.

To, či riziko znefunkčnenia Európskeho parlamentu existuje by mal podľa neho posúdiť legislatívny zbor, ktorý nastavuje volebný zákon, nie ústavný súd. Navyše, podľa logiky rozsudku by dôsledky získavania dôkazov, o tom, že neexistencia kvóra EP poškodí, musel EP znášať celé jedno volebné obdobie.

Súd sa podľa neho mal zaoberať aj otázkou, ako by na EP pôsobil stav, keby volebné kvórum pri eurovoľbách neexistovalo v žiadnej z členskej krajín.

Pozície

Nemecký poslanec Európskeho parlamentu za skupinu S&D Bernhard Rapkay je z rozsudku sklamaný.  „Zrušenie kvóra znamená ďalšie štiepenie Európskeho parlamentu a počet poslancov bez politického zaradenia“.

Aj vedúci delegácie CSU/CSU pri Strane európskych ľudovcov (EĽS) Herbert Reul a Markus Ferber tvrdia, že ústavný súd zmeškal príležitosť uznať novú realitu v EÚ, pričom podľa nich sú pre existenciu volebného kvóra dobré dôvody.  

Je podľa nich pravdou, že EÚ je konštrukcia je sui generis a ako taká sa v niektorých aspektoch odkláňa od klasického parlamentného systému. No nepochybne sa dnes exekutíva v podobe Európskej komisie opiera o väčšinu v Európskom parlamente, pripomínajú.

Zástupcovia malých strán naopak hovoria o „významnom víťazstve pre európsku demokraciu“ a o „ďalšom kroku na ceste k skutočnej európskej parlamentnej demokracii.“ Víta to napríklad Ulrike Müller zástupkyňa politického zoskupenia „Slobodní voliči“. V roku 2009 získali vo voľbách do EP 1,7 % s, ktorými by bez kvóra získali dva mandáty.

Predseda Ekologicko-demokratickej strany (ÖDP) Sebastian Frankenberger hovorí, že teraz môžu končene voliči hlasovať za tých, s kým naozaj sympatizujú. Pri voľbách v roku 2009 skončilo podľa neho v koši 2,8 milióna odovzdaných hlasov.

S takýmto postojom súhlasí sa stotožňuje aj predseda Pirátskej strany Thorsten Wirth.  

Kvórum v eurovoľbách naopak podporovali Zelení. Ich predsedníčka a líderka eurokandidátky Rebecca Harms hovorí, že rozsudok ukazuje „neznalosť a nerešpektovanie Európskeho parlamentu a jeho práce pre európsku demokraciu“.

„To čo je pri Bundestagu označované ako škodlivé, s 5 % kvórom, považuje ústavný súd v Európskom parlamente za želateľné a zdôvodňuje to príspevkom k demokracii.“

Podľa nej to tiež ukazuje, že v Európe prišiel čas na zjednotenie volebných pravidiel.

Die Linke sú naopak spokojní, kvórum považujú za mechanizmus, ktorý v prvom rade chráni veľké strany.

Rozsudok hádže tiež záchranné lano pre nemeckých liberálov (FDP), ktorý sa v septembrových voľbách do Bundestagu nedosali.

EurActiv.sk/EurActiv.de

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA