Nízka účasť v eurovoľbách politikom skôr neprekáža

Kampaň pred eurovoľbami bola "európskejšia" ako pred 5 rokmi, no v žiadnom prípade nedokáže prekryť 5 rokov mlčania o európskych témach, zhodujú sa odborníci.

Európskejšia kampaň nestačí

„Dnes už zodpovedne môžeme povedať, že vyššia informovanosť negarantuje vyššiu účasť vo voľbách do EP“, hovorí Robert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, ktorá pred voľbami viedla inštitucionálnu a mobilizačnú kampaň

Kampaň slovenských politických strán bola oveľa európskejšia ako pred 5 rokmi, myslí si sociologička Oľga Gyárfášová, z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.

„Na Slovensku sme mali výrazne vyššiu polarizáciu európskych politických tém ako to bolo v minulosti, keď sa nedali pozície politických strán takmer rozlíšiť a neexistovala politická súťaž na európske témy“, hovorí.

Druhý moment, ktorý mohol byť teoreticky predzvesťou vyššej účasti bol personalizačný, nepriamy výber kandidáti na  post predsedu Európskej komisie i to, že na Slovensku kandidovali viacerí predsedovia politických strán.

Žiadna kampaň ale nemôže prekryť to, že politické strany o bežnej európskeho politike vôbec nekomunikovali“, hodnotí politológ László Öllös z Univerzity Konštantína filozofa v Nitre.

Strany podľa neho navyše komunikovali akoby niečo chceli presadzovať oproti únii, miešali sa mobilizačné výzvy s euroskeptickými. Na účasť mohla mať podľa Öllösa vplyv aj problematika Ukrajiny.

„Keď sa pozrieme na to, ktoré strany boli úspešné, sú to najmä tie so stabilným kmeňovým elektorátom, ktoré a nepotrebujú charizmatického lídra. Keď líder nekandidoval, oproti svojim vnútropolitickým možnostiam stratili“, dodáva Öllös.

Politologička Karen Henderson z FSEV UK tiež vidí kvalitatívny posun v slovenskej kampani. Politici podľa nej viac pracovali s konkrétnejšími informáciami ako pred tým, čo súvisí s tým, že mnoho politikov už pozná fungovanie inštitúcií.

Nízka účasť vyhovuje

„Richard Sulík povedal, že výsledok eurovolieb znamená, že občania si želajú prítomnosť SaSky na politickej scéne.  Rád by som upozornil, že to vyjadrilo 0,7 % oprávnených voličov. To je tak príšerná situácia, že by sa nikto nemal hrať na víťaza, lebo porazení sme tu všetci“, komentuje výsledky Eduard Chmelár, rektor Akadémie médií.

Nízka účasť politikom skôr vyhovuje. Súhlasí s ním aj Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Stranám stačí mobilizácia skalných voličov. „Za málo peňazí nemôžeme chcieť veľa muziky". 

„Ak Smer začne kampaň tri týždne pred voľbami, podľa mňa to, čo dosiahol je to obrovský úspech“, hodnotí Bilčík.  

Ak voliť, tak koho?

„Cítim to trochu aj ako svoje odborné zlyhanie, očakávala som nejaký efekt v podobe zvýšenej účasti. Rozmýšľam, či moja sociologická kvalifikácia je dostatočná na to, aby som to vysvetlila, či by to nechcelo skôr nejakú psychoanalýzu“, hovorí  Gyarfášová .

Aj z nástrojov ako je EUvox vyplývalo, že veľa voličov bol nerozhodnutých o tom, koho voliť pretože do rozhodovania vstupuje aj stav na našej politickej scéne a kríza dôvery.

„Väčšina nerozhodnutých nevolila, lebo túto dilemu nevyriešili“, myslí si. Nevidno podľa nej ale výrazné presuny vo voličskom správaní. „Asi by takto isto volili aj v parlamentných voľbách. Presuny ako vidíme v iných krajinách sa tu veľmi neprejavujú“.

Mobilizujú európske témy?

Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku hovorí, že európske témy do istej miery hýbali národnými voľbami niekedy aj veľmi priamym spôsobom a v podstate ich aj rozhodovali. Potenciál mobilizovať tu teda je.

Občan sa ale podľa neho vie s tými témami stotožniť skôr vo vzťahu k národným poslancom alebo vo vzťahu k vláde. Problém je v nepochopení dimenzie Európskeho parlamentu, kde sa sa „od toho skôr vzďaľujeme ako sa k tomu blížime“.

Robert Hajšel by nezvaľoval vinu na médiá. „Médiá sú odrazom toho, čo sa v spoločnosti deje. Dnes máme aj pri médiách na výber. Informáciu, kto chce, si nájde. Nemôžeme zariadiť, aby každý občan našiel informáciu, koho a prečo voliť vo svojej chladničke.“

Spätne si myslí, že nominácia top kandidátov na post predsedu EK európskymi politickými stranami na Slovensku mobilizačnú funkciu nezohrala. „Politické strany sa veľmi málo stotožňovali so svojimi top kandidátmi, nevidel som ani jeden bilboard, ani jedno verejné prihlásenie.“ Prihlásili sa k nim, len ak sa niekto opýtal.

Podľa Chmelára nechýbajú informácie, ale diskusia. „Účasť odráža kvalitu a tvrdosť diskusie o zásadných veciach ako je americko-európska obchodná zmluva, čo je jedna z najdôležitejších tém, ktoré bude mať EP na stole.  Keby tí, čo hrdinsky ostali doma vedeli o čom to je, možno by to bolo iné“. Nič nehovoriace heslá ako „Potrebujeme viac práce“ ľudia podľa neho prekuli v tom zmysle, že na to títo ľudia nemajú dosah a teda sú nepotrební.

Slovenský paradox spočíva podľa Bilčíka aj v tom, že máme schopnú administratívu na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí,  ktorá manažujú veci súvisiace s členstvom Slovenska v EÚ.

Problém je, že v tomto absentuje politická dimenzia.

„Mnohým politickým aktérom to vyhovuje. Je to systém, kde dominuje exekutíva“.

Čo by mali europoslanci robiť inak?

Podľa odborníkov sa europoslanci majú predovšetkým snažiť o prepájanie s národnou politikou a nie len v deklaratívnej rovine. Previazanosť tu musí byť vždy prítomná. V tom majú čo robiť politici, mimovládky, mienkotvorci aj médiá.

Najbližšie mesiace ponúkajú pre nových europoslancov obrovskú príležitosť napríklad pri rozhodovaní o novom obsadení Európskej komisie  a definovaní jej priorít. Príležitosťou bude aj slovenské predsedníctvo EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA