Po francúzsky a ako europoslanci

Sto dní pred eurovoľbami si v Bratislave gymnazisti z celého Slovenska skúšali simulované zasadnutie Európskeho parlamentu. Aktivita na Slovensko prišla z Francúzska.

Na pôde Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK sa zišlo 76 gymnazistov z Bratislavy, Nitry, Trnavy, Trenčína, Žiliny, Ružomberku, Banskej Bystrice a Košíc. Rokovacím jazykom bola je francúzština.

Organizátorom a miestom zrodu myšlienky je Inštitút politických štúdií v Paríži, konkrétne jeho pobočka v Dijone. Predstaviteľ inštitútu a moderátor podujatia Lukáš Macek vysvetlil, že aktivitu pravidelne organizujú pre mládež vo Francúzsku. Teraz ju po prvýkrát vyniesli za hranice krajiny – práve na Slovensko.

„Zmyslom je posilniť vedomie najmladšej generácie Slovákov o Európskej únii ako takej, najmä o Európskom parlamente a jeho fungovaní,“ priblížil Macek. Okrem zvýšenia politickej gramotnosti je podujatie podľa neho v neposlednom rade aj jazykovým cvičením.

Zo 76 gymnazistov si 73 skúša rolu europoslancov, zvyšní traja sú novinári, ktorých úlohou je pokryť zasadnutie. Francúzsky organizátor ho nastavil tak, že ide o prvé povolebné zasadnutie, na ktorom si čerství poslanci zvolia svojho predsedu. Jediným bodom následného programu bude debata o rezolúcii týkajúcej sa voľného pohybu osôb a sociálnych vecí. Túto otázku riešil skutočný Európsky parlament len nedávno.

Podujatie spoluorganizoval Francúzsky inštitút na Slovensku, veľvyslanectvo Francúzskej republiky v SR a tiež Informačná kancelária Európskeho parlamentu. Jej riaditeľ Robert Hajšel vidí prínos akcie nie len v popularizácii práce europarlamentu, ale aj v možnom povzbudení mladých ľudí, aby sa na nadchádzajúcich voľbách zúčastnili.

Pripomenul, že v eurovoľby trpia najmä na neúčasť mladých ľudí, pričom na tých ostatných  v roku 2009 prišlo k urnám len 14 percent Slovákov vo veku od 18 do 25 rokov.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH), ktorá zasadnutie mini Európskeho parlamentu s mladými ľuďmi absolvovala, verí, že vďaka nemu nadobudnú predstavu o jeho fungovaní.

Najväčší rozdiel oproti národným parlamentom je podľa nej v tom, že na pôde EP žiadna politická skupina nemá väčšinu, aby si mohla sama niečo presadiť a musí byť otvorená aj skupinám s inými názormi.

„Je to veľmi užitočné aj pre mladých ľudí, aby si poopravili mienku o politike, že jedna polovica je proti a jedna je za, a ako sa hovorí, poslanci sa len hádajú. V Európskom parlamente to tak nie je a oni majú skúsenosť to dnes zažiť na vlastnej koži,“ povedala europoslankyňa.

Jedným zo štvorice stredoškolákov, ktorí dnes kandidovali na post šéfa mini parlamentu, bol študent košického bilingválneho gymnázia Lukáš Hreha. Dnešné podujatie je pre neho testom, či je dobre pripravený na prijímacie pohovory na spomenutom parížskom Inštitúte politických štúdií, kde by rád pokračoval v štúdiu.

Hreha je presvedčený, že hlavnou úlohou našich europoslancov by malo byť šírenie informácií o EÚ, aby nebola zle interpretovaná. „Mám totiž pocit, že veľa mladých ľudí okolo mňa veľmi nerozumie, o čo ide v Európskej únii, a preto si to zle vysvetľuje a stavia sa k celému dianiu skepticky,“ domnieva sa gymnazista.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA