Pred voľbami sa EP ďalej štiepi na otázke základných práv

Jedna z posledných správ končiaceho Európskeho parlamentu hodnotila mieru ochrany základných práv. Opäť nie bez kontroverzie.

Aktuálne ide o iniciatívnu správu belgického liberálneho poslanca Louisa Michela o situácii v ochrane základných práv v EÚ za rok 2012. Prijatá bola pomerom hlasov 312 za a 244 proti.

Správa je zaujímavá z pohľadu, ako navrhuje riešiť krízy v členských štátov z hľadiska dodržiavania základných práv, kde sú právomoci európskych inštitúcií dnes formulované nejasne. Za posledné roky sa to ukázalo viackrát, naposledy pri maďarských ústavných zákonoch.  

Kontroverznou sa však správa stala skôr pre zahrnutie eticky citlivých tém ako sú reprodukčné práva.  

„Jadrová zbraň“ EÚ

Lisabonská zmluva (ZEÚ) obsahuje článok 7., ktorý europoslanec Guy Verhofsatdt svojho času nazval „jadrovou opciou“, resp. „zbraňou poslednej možnosti“.

V teórii tento článok umožňuje EÚ sankcionovať členský štát, ktorý sa dopúšťa „vážneho a pretrvávajúceho“ porušovania hodnôt, na ktorých je založená únia  – sloboda, demokracia a ľudské práva (definované v článku 2 Lisabonskej zmluvy, ZEÚ).

Európsky parlament v správe Lousia Michela opakuje svoj apel na posilnenie mechanizmov na riešenie krízových situácií v únii a v členských štátoch.  Diskusia o vytvorení nového mechanizmu prebieha už nejaký čas, jasné pravidlá prisľúbil v prejave o stave únie aj predseda Komisie José Manuel Barroso.

Tieňová spravodajkyňa Michelovej správy za skupinu S&D Monika Flašíková Beňová očakáva diskusiu o potrebe zmeniť zmluvy a aj o použití článku 7. aj počas európskej predvolebnej diskusie.  

Správa EP požaduje vytvoriť „nový kodanský mechanizmus“ (podľa predvstupových kodanských kritérií) s „kodanskou komisiou“ z radov nezávislých odborníkov, ktorý by monitoroval dodržiavanie základných práv a spoločných zásad definovaných v článku 2.

Parlament by rád videl rozhodnutia o „účinných a primeraných sankciách“ prijímané na základe objektívnych kritérií a objektívneho hodnotenia bez podozrení z politickej zaujatosti. Malo by ísť o rozhodnutie Komisie „s plnohodnotným zapojením Európskeho parlamentu“.

Vítal by aj zmenu článku 7. v tom, zmysle, ktorá by doplnila „konkrétne a predvídateľné sankcie“, ktoré by sa uplatňovali v priebehu celého postupu – iné vo „fáze rizika“ a iné vo „fáze porušenia“.

Opäť reprodukčné práva

Michelova správa okrem vyššie spomínaných inštitucionálnych otázok otvára tie isté hodnotové a etické spory, ako správa „Estrela“, či pred časom správa slovenskej europoslankyne Moniky Flašíkovej Beňovej.

Záber správy je mimoriadne široký, pokrýva všetky hlavné kategórie ochrany základných práv ako ich pomenúva Charta základných práv EÚ.

Ako obvykle, najkontroverznejšia časť je venovaná sexuálnym a reprodukčným právam.  Text spravodajcu Louisa Michela konštatuje, že „sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými prvkami ľudskej dôstojnosti, ktoré treba riešiť v širšom kontexte štrukturálnej diskriminácie a rodovej nerovnosti“. 

Vyzýva členské štáty, aby „zabezpečovali sexuálne a reprodukčné zdravie a práva prostredníctvom Agentúry pre základné práva a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), a to v neposlednom rade zabezpečovaním programov a služieb v oblasti reprodukčného zdravia vrátane typov starostlivosti a liečiv, ktoré sú rozhodujúce pre dobrovoľné plánovanie rodičovstva a zdravie matiek a novorodencov, ako aj trvalou opatrnosťou v politikách a/alebo právnych predpisoch, ktoré môžu rušivo zasahovať do oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv.“

Správa tiež hovorí, že by členské štáty mali popri iných zraniteľných skupinách zvýšiť ochranu osôb LGBT pred diskrimináciou.

Pozície

Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (SMER-SD, S&D) o svojom vystúpení k správe upozornila, že nakoľko nás o tri mesiace čakajú voľby do ďalšieho legislatívneho obdobia Európskeho parlamentu. Prijatie správy je podľa nej  dobrým signálom pre našich občanov v členských štátoch, že je to práve Európsky parlament, ktorý sa bude vždy snažiť dohliadať na dodržiavanie ich základných práv.

Správu podporila spolu s europoslancami Vladimírom Maňkom, Monikou Smolkovou a Borisom Zalom.

Europoslanec Claude Moraes (Veľká Británia, S&D): „Toto je moje tretie volebné obdobie v EP a preto chápem, že správa o základných právach so prináša tri veci  – po prvé, robí to, čo je skoro nemožné, nazýva Európsku úniu spoločenstvom hodnôt. To je samo o osebe veľmi veľká ambícia. Tým, že sa o to snaží, robí aj druhú vec a síce, snaží sa pomenovať, čo to dnes znamená. Ako náhle sa o to pokúsi, spravodajca sa dostáva do kontroverzie. Musíme sa uspokojiť so správou, ktorá získa väčšinu naprieč týmto parlamentom.“

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) správu „Michel“ odmieta. „Demagógia zástancov takzvaného práva na potrat nemá mieru. Charta základných práv v časti o ľudskej dôstojnosti hovorí, že každý má právo na život, a reprodukciu spomína len pri zákaze klonovania ľudských bytostí. V predloženej správe v oblasti ľudských práv v EÚ sa dočítame, že základným prvkom ľudskej dôstojnosti sú reprodukčné práva, teda aj potraty. Pritom Európsky súdny dvor potvrdil, že aj nenarodenému ľudskému plodu prináleží dôstojnosť a integrita. Charta základných práv má túto dôstojnosť chrániť. Obhajovať potrat odkazom na chartu je nielen svojvoľnou dezinterpretáciou.

„Správa tiež navrhuje zväčšiť kompetencie Európskej komisie a Agentúry pre základné práva, aby mohli vstupovať do vnútorných záležitostí členských štátov. Porušil by sa tým princíp subsidiarity, ktorý je jedným z hlavných pilierov európskeho projektu.“

Tak ako zvyšok slovenskej delegácie pri EĽS hlasovala proti správe. 

Europoslankyňa Edit Bauer (EĽS, SMK), ktorá bola tieňovou spravodajkyňou za skupinu európskych ľudovcov upozorňuje na nejasnosti, pokiaľ ide o vzťah k právam garantovaných v Charte a ich aplikáciou v antidiskriminačnej legislatíve.

Je podľa nej nešťastné, že sa tieto výročné správy nekoncentrujú na témy, na ktoré by sme v Európe skutočne mali zamerať svoju pozornosť, či už je to schopnosť dovolať sa spravodlivosti, práva no súkromie, situácia národnostných menší a ich právny štatút.  

V hlasovaní o správe v pléne sa Edit Bauer nakoniec zdržala.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA