Pýtali ste sa Jána Oravca (SaS), kandidáta na europoslanca

Online chat s lídrom kandidátky strany Sloboda a solidarita do Európskeho parlamentu sa konal 11.3.

Kandidátka strany Sloboda a solidarita ako aj jej program do volieb do Európskeho parlamentu je známa už od 16. januára 2014. Vedie ju, tak ako v roku 2009, Ján Oravec. Dvojkou je Lucia Nicholsonová a trojkou predseda strany Richard Sulík.

JÁN ORAVEC je členom predsedníctva Európskeho a hospodárskeho výboru za SR a zástupcom slovenských zamestnávateľov pri viacerých medzinárodných a národných fórach. Jeho profesný životopis je možné nájsť tu.

EurActiv.sk prináša sériu online rozhovorov s kandidátmi ako aj sériu interview o porgramových prioritách kandidátov a strán uchádzajúcich sa o mandát poslanca Európskeho parlamentu. Voľby do EP sa budú konať 24. mája 2014. 

Ján Oravec (SaS) bol online od 10:00 do 11:00. 

Prinášame editovaný prepis chatu: 

Ktoré voľby sú dôležitejšie – prezidentské alebo európske?

Dôležité sú každé voľby, v ktorých si ľudia volia zástupcov, ktorí majú v ich mene vystupovať a prijímať rozhodnutia. Dôležitosť eurovolieb je ale v tom, že sa konajú v ďalších 27 krajinách EÚ a preto ovplyvnia budúce smerovanie celej EÚ, ktorej je Slovensko súčasťou.

Označili by ste program SaS vo voľbách do EP za "euroskepticky"?

Moja definícia euroskepticizmu je nasledovná: za euroskeptika považujem toho, kto volá po vystúpení jeho krajiny z EÚ, prípadne z Európskej menovej únie, ak je jeho krajina členom eurozóny. Euroskeptické postoje reprezentuje napr. Marie Le Pen vo Francúzsku či Geert Wilders v Holandsku. Program SaS je programom pre ľudí, ktorí svoju budúcnosť, prípadne budúcnosť svojich detí, vidia v EÚ, zároveň ale chápu, že na to, aby EÚ prežila, musia nastať podstatné zmeny v spôsobe, akým (ne)funguje. V tomto zmysle je program SaS realistickou alternatívou voči euroskepticizmu, ale aj voči prílišnému eurooptimizmu (teda predstave, že keď sa o všetkom bude rozhodovať v Bruseli, Brusel všetky naše problémy vyrieši za nás).

Ďakujem za odpoveď. K akej z politických skupín v EP sa teda cítite najbližšie? S akými spojencami chcete presadzovať svoj program "podstatných zmien"?

SaS je členom ALDE, teda tretieho najväčšieho politického zoskupenia v Európskom parlamente. Jeho členmi sú mnohé liberálne strany z iných krajín, ktorých pohľad na problém EÚ a jeho riešenia je takmer totožný s naším. Našou prioritou teda je usilovať sa v rámci ALDE presadiť čo najviac z nášho programu do spoločného postoja ALDE v nasledujúcom funkčnom období EP.

V programe SaS do eurovolieb sa píše, že spoločný postoj EÚ v zahraničnej politike je nebezpečný. Mali by teda krajiny EÚ pristupovať k situácii na Ukrajine individuálne?

Individuálne určite nie. Pasáž v našom programe, na ktorú sa odvolávate, upozorňuje len na to, že predstava o silnej zahraničnej politike EÚ s jednotným postojom naráža na realitu, keď ku každému dôležitému zahranično-politickému problému existujú medzi jednotlivými krajinami – často diametrálne – odlišné postoje. Ukrajina je toho dobrým príkladom: v EÚ existujú krajiny, ktoré sú za razantný postoj voči Rusku, napr. pobaltské krajiny, či Poľsko, ale aj krajiny, ktoré s ním majú problém, napr. Nemecko. Výsledkom je hľadanie najnižšieho spoločného menovateľa a teda oveľa menej rozhodný postup EÚ než by si mnohí želali.

Len málo Slovákov chodí voliť v eurovoľbách. Prečo by podľa Vás mali ísť voliť, ako im Parlament a napríklad aj Vy konkrétne, ak by ste boli zvolený, môžete pomôcť?

Tieto eurovoľby sú špecifické v tom, že 1. právomoci Európskeho parlamentu sú vyššie a jeho úloha v rozhodovaní na úrovni EÚ narastá, 2. ešte nikdy doteraz nebol súboj medzi dostredivými a odstredivými silami v EÚ tak intenzívny ako teraz. Aj v týchto voľbách sa rozhoduje o tom, akou cestou sa vydá EÚ. Jej ďalšiu centralizácia či jej rozpustenie sú extrémy, ktoré by nepomohli ani Slovensku. Slovensku sa bude lepšie dariť, nádej slovenských občanov – a voličov – na zvýšenie životnej úrovne bude vyššia, ak si do EP zvolia ľudí, ktorí nebudú podporovať ani jeden z uvedených extrémov, ale budú rozhodne presadzovať zachovanie vnútorného trhu EÚ, podporovať konkurenciu v rámci EÚ i otváranie Európy voči svetu. Program SaS túto alternatívu jednoznačne ponúka.

Aký je Váš postoj k otázke rozširovania EU?

Ako človek z krajiny, ktorá bola súčasťou veľkej vlny rozširovania EÚ v roku 2004, by som bol pokrytec, ak by som bol proti. Myslím si napríklad, že jednou z chýb EÚ voči Ukrajine bolo, že jej EÚ nedala jasnú ponuku na členstvo EÚ v budúcnosti, čo mohlo dianie na Ukrajine v predchádzajúcich rokoch pozitívne ovplyvniť.

Aký je Váš názor na tvrdé ekonomické sankcie voči Rusku?

Nemecko, Francúzsko a Španielsko už raz (v 2008) zabránili prijatiu Gruzínska a Ukrajiny, pretože sa Putin vyhrážal ochladením vzťahov. Aký je váš názor na túto, podľa mňa slepú politiku "motora" EÚ ?

Zahraničná politika je často, aj na úrovni EÚ, ovplyvňovaná ekonomickými záujmami, v tomto prípade faktom, že EÚ ako celok je závislá na dovoze energií aj z Ruska.

Človek z "Mises institut" sa včera vyjadril, že zo strany libertariánov je finančná pomoc Ukrajine nesprávna, pretože sa takto vraj pomáha Putinovi. Čo si o tomto myslíte Vy ? Tá otázka vyššie sa týkala prijatia Gruzínska a Ukrajiny za pridružených členov NATO.

Finančná pomoc je v tejto chvíli "zbraňou", ktorá sa používa v "súboji" medzi EÚ a Ruskom o Ukrajinu. Ja som pred pár rokmi cestoval pomerne často na Ukrajinu a tamojšiu situáciu poznám vcelku dobre. To, čo Ukrajina potrebuje najviac, sú zásadne ekonomické a politické reformy, ktoré by odklonili Ukrajinu od mafiánskeho kapitalizmu karpatského typu k štandardnejšiemu usporiadaniu spoločnosti.

Dosť ma zaráža Sulíkov postoj ku klimatickej zmene a k limitovaniu emisií CO2. Prispôsobovanie sa krajinám, ktoré neprijali ani len Kjótsky protokol nepokladám za rozumné (tragédia verejnej pastviny).

Limitovanie emisií: postoj EÚ v tejto otázke je problémový a treba ho určite zmeniť, pretože 1. jednostranné záväzky zvyšujú náklady firmám v EÚ, znižujú ich konkurencieschopnosť, vyháňajú ich z EÚ a tým doslova ničia tisíce pracovných miest, ktoré by inak existovali, 2. podiel EÚ na celosvetovom znečisťovaní je – podľa konkrétneho typu emisie – cca 10 %, teda akékoľvek jednostranné záväzky EÚ globálne nič nevyriešia, len ho presunú z jednej časti sveta do inej.

Guy Verhofstadt patri medzi popredných "eurofederalistov", je volebným lídrom liberálov. Znamená to, ze jeho postoje korešpondujú s Vaším pohľadom na európsku integráciu a jej budúcnosť?

Áno, osobný názor Guya Verhofstadta na federálnu Európu je známy, pre voľby je však dôležitejší programový dokument ALDE, ktorý z jeho názorov nič neobsahuje. Je to okrem iného aj výsledok diskusie v rámci ALDE, kde sa presadil názor mnohých liberálnych strán, ktoré – podobne ako SaS – Verhofstadtov názor nezdieľajú. Budúcnosť Európy ja osobne nevidím vo vysoko centralizovanej Európe s federálnym usporiadaním, ale naopak v Európe, ktoré ja založená na štyroch ekonomických slobodách, fungujúcom vnútornom trhu a inštitucionálnej konkurencii pokiaľ ide o dane, sociálne systémy a podobne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA