Slovensko sa na nový europarlament musí pripraviť

Bude s ním musieť intenzívne pracovať počas slovenského predsedníctva v druhej polovici roku 2016. Nateraz je podľa Slovenska dôležité vyhnúť sa inštitucionálnej kríze v dôsledku sporu o obsadzovanie top postov v EÚ.

Ťažko dnes predvídať trvanie a výsledok „procesu inštitucionálnej obnovy“, povedal na konferencii „EÚ v roku 2014: Nové inštitúcie, nové reformy?“ podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sa bude podľa Šefčoviča vo vedení inštitúcií EÚ hľadať rovnováha politická aj rodová. Mandát súčasnej Európskej komisie oficiálne končí na konci októbra.  

Kompetenčný boj ľudí nezaujíma

Ak bude ale Európska rada hľadať kandidáta na post predsedu Európskej komisie inde než medzi „Spitzenkandidátmi“ európskych politických rodín na čele s Jean-Claude Junckerom, proces sa môže z nevôle Európskeho parlamentu značne predĺžiť.

Európsky parlament naznačil, že proces bude zložitý a aj programové nároky Európskeho parlamentu sa budú uspokojovať ťažšie a celý proces bude zložitejší.“

To, že prípadný inštitucionálny pat nie je v záujme Slovenska, prízvukoval na rovnakej konferencii minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Jeho slová rozviedol štátny tajomník Peter Javorčík. „Nové inštitúcie potrebujeme čo najskôr, ľudia totiž kompetenčnému boju nerozumejú, je to zaujímavé len pre expertov“, zdôvodňuje.

Napriek tomu si myslí, že by Európska rada mala zohľadniť výsledky eurovolieb. „Nehovorím, že sa nám koncept Spitzenkandidátov páči, skôr naopak, myslíme si, že ide nad rámec zmlúv a narušuje rovnováhu moci medzi inštitúciami spôsobom, ako to nebolo zamýšľané. Aj na Slovensku vidíme, že to zvyšovaniu legitimity EP nepomohlo, skôr naopak“.

Súhlasí však, že ak sme sa na takomto postupe (výberu kandidátov vo voľbách) politici dohodli, „nemali by odchádzať od sľubov a očakávaní, ktoré sme raz dali“, hovorí štátny tajomník MZVaEZ.

Paradoxne sú to podľa neho práve lídri z Európskej ľudovej strany, ktorí majú s nomináciou Junckera problém.

Členské štáty budú mať programové nároky

Maroš Šefčovič hovorí, že existuje zo strany Európskej rady požiadavka prijať dokument s kľúčovými prioritami, aby v politickom manifeste nového predsedu Európskej komisie boli okrem priorít Európskeho parlamentu (kde musí získať kandidát v tajnom hlasovaní absolútnu väčšinu hlasov) zohľadnené aj priority členských štátov.

Slovensko sa chce viac ako na personalistiku sústrediť na prácu na jednotlivých politikách ako je prehlbovanie monetárnej únie a nedokončené práca na hospodárskom riadení v EÚ, k čomu by sa mala EÚ vrátiť na jeseň.

Regulovať lepšie

Slovensko vníma, že v EÚ sa s poľavovaním hrozby krízy vytrácajú aj ambície členských štátov reformovať. Slovensko bude v novom legislatívnom období zaujímať okrem už zmienenej menovej únie aj dokončovanie jednotného trhu, energetika a dopady európskej environmentálnej a sociálnej regulácie na priemysel z hľadiska jeho konkurencieschopnosti a zamestnanosti.

Bude nás podľa štátneho tajomníka Javorčíka zaujímať aj kvalita novej regulácie a budeme sa snažiť sa pôsobiť, aby Komisia regulovala menej, resp. aby sa sústredila na svoje hlavné priority.  

Komisár Maroš Šefčovič hovorí, že skvalitňovanie dopadových štúdií, ktoré sprevádzajú európsku legislatívu je aj jeho osobná ambícia. Už dnes sú podľa neho kvalitné, no priestor vidí v lepšom posudzovaní toho, aký vplyv majú zamýšľané akty na zamestnanosť.  

Chce tiež sledovať, či sa kroky k zjednodušeniu administratívneho zaťaženia z európskej úrovne dostávajú aj na národnú úroveň a „nanovo nastaviť“ komunikáciu so stakeholdermi, napríklad s asociáciami malých a stredných podnikov.

Migrácia a populizmus

Za európskych socialistov Šefčovič hovorí, že prioritou po voľbách budú témy ako smernica o vysielaných pracovníkov a boj proti politike agresívneho zdaňovania. V Komisii už jej predseda José Manuel Barroso – v reakcii na volebné zisky populistických strán v kľúčových krajinách – avizoval „hĺbkovú diskusiu“ na tému migrácie.

„Táto téma zohrala mimoriadne dramatickú úlohu vo Veľkej Británie a vo Francúzsku. Počty migrantov dostávajú niekedy mýtické rozmery, ktoré sa nezakladajú na pravde“. V inom členskom štáte dnes podľa údajov EK žije 1,7 % Európanov. Podľa Šefčoviča sa stranám ako UKIP podarilo mobilizovať „strach z nepoznaného.“

Pokiaľ ide o vplyv volieb na Parlament ako taký, štátny tajomník Peter Javorčík očakáva, že to „s novým Parlamentom bude celkom zábava“, najmä s ohľadom na slovenské predsedníctvo v roku 2016, keďže takmer o všetkej legislatíve dnes Rada musí spolurozhodovať s Európskym parlamentom, že väčšina legislatívy dnes spadá pod procedúry spolurozhodovania.

Dezorientovaní europoslanci

Opätovne zvolený europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKU-DS) vidí v novom europarlamente 65 „dezorientovaných europoslancov“, ktorí ešte len hľadajú svoju skupinu. Teší sa, že sa Európskej ľudovej strane podarilo získať niekoľko liberálov z Rumunska.

 „My sme sa pokúšali získať jedného zo slovenských zvolených europoslancov, ale neboli sme úspešní“, hovorí Kukan.

Verí, že delegácia europoslancov UKIP – kedže jej členov bude omnoho viac- bude chcieť zohrať v Európskom parlamente nejakú rolu, „nie len sa predvádzať a vystupovať ako doteraz“. „Budú cítiť viac zodpovednosti,“ tvrdí Kukan. Zároveň neverí, že sa líderke francúzskeho Národného frontu (NF) Marine Le Penovej podarí zostaviť skupinu.

Isabelle Hertner, zástupkyňa riaditeľa Institute for German Studies, University of Birmingham s Kukanom celkom nesúhlasí.

NF a UKIP podľa nej nebudú hrať v Európskom parlamente konštruktívnu úlohu, „pretože pre to neboli zvolení, boli zvolení ako protestné strany.“ Európsky parlament bude podľa jej slov v dôsledku nového zloženia menej demokratický, nakoľko bude ťažšie rozlíšiť od seba jednotlivé politické alternatívy v hlavnom prúde.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA