Strany sa v eurovoľbách budú snažiť o väčší “výtlak”

Nikdy nepomáha ak o politických oponentoch povieme, že sú euroskeptici, treba sa sústrediť na konkrétny obsah, upozorňuje holandský diplomat.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) sa teší, že sa otvára otázka subsidiarity v EÚ. Reagovala tak na prvý panel konferencie More focus – More voters?

To že sa často tento princíp porušuje môže byť podľa nej dôvod klesajúcej dôvery v európske inštitúcie a sprostredkovane aj účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

„Keď som bola asi dva roky v EP počula som od kolegu zo staršieho členského štátu: O subsidiarite nehovoríme, je to len bonmot, ktorý používame pred voľbami“, hovorí Záborská.  

Nepáči sa je tiež ak EÚ zasahuje do vzdelávania a výchovy rodičov , preto vidí nechuť voliť a rastúcu podporu strán, ktoré sú euroskeptické.

Čo sa týka na voľbách do EP máme podľa nej najmä dve skupiny ľudí, kde sú rezervy. „Mladí ľudia napriek tomu, že si nimi vyberajú svoju budúcnosť a potom seniori, ktorí zvyknú mať v iných voľbách vyššiu účasť. V európskych voľbách nevedia prečo by mali ísť voliť, slovenský parlament im aspoň môže zdvihnúť dôchodky.“

Poukázala na  nízke zastúpenie slovenských spravodajcov v Bruseli, aktuálne tam slovenské médiá majú dvoch (TASR a RTVS), pričom Česká republika ich má 7, Maďarsko 10 a Poľsko 15.

Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (S&D, Smer-SD) s kritikou médií pokiaľ ide o pokrývanie práce europoslancov súhlasí, napríklad médiám vyčíta, že europoslanci nie sú pozývaní do diskusných relácií tak ako iní politici a to ani k európskym témam.

Nemá pocit, že ľudí treba nejako špeciálne motivovať k účasti. „Neviem odpovedať na to, prečo ísť voliť.  Ja som to vždy považovala za výhodu“, vysvetľuje.

Kandidát na europoslanca za hnutie NOVA a poslanec NR SR Juraj Droba, tvrdí, že dve vyššie spomenuté europoslankyne zhodou okolnosti odviedli na poli komunikácie dobrú robotu, čo sa podľa neho o ostatných povedať nedá.

Smer má podľa neho potenciál na 5 kandidátov, 6 ak bude robiť dobrú kampaň. Potom sú  tam menšie strany, ktoré sa v prieskumoch pohybujú okolo 3-6 %, pre ktoré sú eurovoľby to otázka prežitia. Pre NOVA bude problém, ak reálne neurobí 5 %.

Strany ale podľa neho pochopili význam eurovolieb, keďže na kandidátkach vidíme aj stranícke jednotky a dvojky. Na základe výsledkov môžu potom komunikovať koľko „vytlačili“ v reálnych voľbách, hovorí Droba. 

Je podľa neho jasné, že profil EP bude iný a voľby môžu dať „facku systému ako takému“.

Robert Hajšel z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu hovorí, že médiá treba aj vychovávať. Dúfa, že fakt, že 5-8 strán je na prahu zvoliteľnosti zabezpečí, že sa budú snažiť o čo najväčší výtlak.

„Informovanosť ľudí je síce základ, ale motivácia voliť je iná vec,“ hovorí zo skúseností. Je podľa neho primárne na politických stranách aby vo verejnom priestore ponúkali európsku agendu.

Holandský veľvyslanec na Slovensku Richard van Rijssen si myslí, že nikdy nepomáha povedať o politických oponentoch, že sú euroskeptici, treba sa sústrediť na konkrétny obsah.

Tieto strany totiž počítajú s tým, že dostanú protestné hlasy zadarmo. Britský UKIP má doma podporu okolo 15 %, v eurovoľbách je to 40 %. Myslí si tiež , že je úlohou politika dostať svoj odkaz do médií.

Aj holandský analytik Adriaan Schout z think-tanku Clingendael súhlasí, že nikdy nepomáha sťažovať sa na médiá. V Holandsku to podľa neho nikto okrem Geerta Wildersa nerobí. Skôr vidí závažný problém v tom ako EP až príliš efektívne funguje a koľko výstupov produkuje.

Na otázku, ako chcú vo voľbách čeliť stranám ako ĽS-Naše Slovensko Monika Flašíková Beňová hovorí, že z jej pohľadu by táto strana vôbec nemala fungovať lebo je neofašistická. Politický predstavitelia nášho štátu si riziká s tým spojené podľa nej neuvedomujú dostatočne.

Ak s tým bude v kampani konfrontovaná chce hovoriť o pozitívach EÚ a o histórii.

Záborská si nemyslí, že na Slovensku ťažké robiť kampaň v prospech EÚ. Málo ľudí si myslí, že vystúpenie z EÚ by bolo riešenie. Súhlasí, že je na škodu keď sa tábory delia na eurooptimistov a europesimistov.

Nie je podľa nej pravda, že e 13 slovenských europoslancov je málo, čoraz častejšie sa stáva, že správy prechádzajú veľmi malým rozdielom hlasov.

Miera prezentácie práce je podľa nej podmienená zodpovednosťou voči návrhu a nutnosti ho obhájiť. Z 3 hlavných inštitúcií EÚ je EP ten najoptimistickejší. „Lebo má zodpovednosť len raz za 5 rokov“, dodáva.

Podľa holandského experta by sme mali byť opatrní pri snahách o politizáciu Európskej komisie. Ak sa tak stane, komunitárna metóda skončí.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA