V europarlamente riešia kaštieľ v Rusovciach

Maďarskí benediktíni svoj nárok na kaštieľ predostreli aj Výboru pre petície Európskeho parlamentu.

Slovenský europoslanec Jaroslav Paška (EFD, SNS) minulý týždeň na pôde Európskeho parlamentu (EP) písomne napadol odporúčanie Výboru EP pre petície (PETI) vyhlásiť petičnú sťažnosť Kongregácie maďarských benediktínov z Pannonhalmy na Slovenskú republiku za prípustnú.

Podpredseda parlamentnej frakcie Európa slobody a demokracie (EFD) pre TASR povedal, že sekretariát výboru PETI vo svojom odporúčaní k petícii č. 1002/2013 o kaštieli v Rusovciach zdôvodňuje svoj záver klamstvom.

Petíciu podal najvyšší predstavený Kongregácie maďarských benediktínov z Pannonhalmy Asztrik Várszegi.

V petícii sa uvádza, že keď bude SR v roku 2016 v kaštieli hostiť predsedníctvo EÚ, „prítomné hlavy členských štátov tým nepriamo potvrdia nárok Slovenska v spore o jeho vlastníctvo s Kongregáciou maďarských benediktínov, čo by mohlo poškodiť benediktínov aj dobrú povesť EÚ“. Benediktíni uviedli, že tento spor je v súčasnosti prerokúvaný na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Paška upozornil, že Slovenská republika žiadny spor o rusovský kaštieľ s Kongregáciou maďarských benediktínov nevedie, pretože žalobu benediktínov na SR Európsky súd pre ľudské práva odmietol už v novembri 2013.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z roku 2012 patrí kaštieľ Úradu vlády SR a Slovenskému ľudovému umeleckému kolektívu.

Nároky benediktínov na majetok rodiny Lónyayovcov súdy neuznali pre ich neschopnosť vecne preukázať jeho nadobudnutie, pričom benediktíni využili už všetky príslušné vnútroštátne aj medzinárodné opravné mechanizmy.

Dedičstvo

Benediktíni svoj nárok odvodzujú od závetu belgickej princeznej Stefanie, manželky kniežaťa Elemíra Lónyaya. Pár sa do neho nasťahoval v roku 1906. Stefania dožila v roku 1945 v kláštore benediktínov, ktorý spravuje jej pozostalosť.

Keď rád v decembri 1994 žiadal o vydanie nehnuteľnosti, neuviedol všetky zákonné náležitosti a preto žiadosť štát považoval za nulitnú. Benediktíni to napadli na Okresnom súde Bratislava 5, no neuspeli. Ich sťažnosť v novembri 2008 zamietol aj Ústavný súd SR, napokon podali dovolanie na Najvyšší súd SR.

Vláda plánuje národnú kultúrnu pamiatku zrekonštruovať, pričom by mal slúžiť na reprezentačné účely. Potenciálne sa sním ráta pre využitie na hostenie akcií spojených so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ v roku 2016.

Spor ukončený

Podpredseda EFD Jaroslav Paška k petícii dodáva, že informácie o konaniach pred európskym súdom sú verejne dostupné v internetovom systéme HUDOC na webovom portáli ESĽP, preto je vylúčené, že by pisateľ odporúčaní k petícii 1002/2013 vo výbore PETI nemal možnosť pracovať s objektívnymi informáciami.

Petičná sťažnosť sa navyše domáha konania v oblasti vlastníctva, ktoré je podľa čl. 345 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) mimo pôsobností Európskej únie, a tým aj mimo oprávnení parlamentného výboru PETI vyšetrovať, či posudzovať tieto procedúry.

O ďalšom postupe pri spracovaní petičnej sťažnosti č. 1002/2013 Kongregácie maďarských benediktínov z Pannonhalmy na Slovenskú republiku majú na budúci týždeň rozhodovať koordinátori výboru PETI.

Nedávno sa na pôde PETI riešila tiež otázka Benešových dekrétov. V utorok 11. februára sa má tiež v právnom výbore EP hlasovať o odporúčaní k ďalšiemu postupu s petičnou sťažnosťou, ktorú podal Imre Juhász a v rámci ktorej sa domáha vyšetrovania Slovenskej republiky pre údajné flagrantné porušenie čl. 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv EÚ tým, že NR SR 20. septembra 2007 prijala uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA