Z apatie sa dá zobudiť

"Dávam prednosť apatii pred fanatizmom. Z apatie sa dá zobudiť, no o tom, či sa dá zobudiť z fanatizmu, mám pochybnosti", hovorí mladá kubánska blogerka.

Yoani Sánchez, ktorú časopis Time zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sprevádzala na Slovensku laureáta ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia, disidenta Guillerma Fariñasa. Na Slovensku oboch hostili organizátori filmového festivalu Jeden svet, organizácia Človek v ohrození.

Guillermo Fariñas je kubánsky bývalý politický väzeň Počas pobytu za mrežami Fariñas držal celkovo 23-krát hladovku. Najdlhšou bola 135-dňová hladovka, ktorú ukončil 8. júla 2010 – v deň oznámenia kubánskej vlády o prepustení 52 politických väzňov tzv. Čiernej jari. Väčšina z nich bola nútená odísť do exilu, čo Fariñas odmietol. V roku 2010 udelili poslanci Európskeho parlamentu Guillermovi Fariñasovi Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

Yoani Sánchez sa po piatich rokoch snaženia a dvadsiatich zamietnutiach jej žiadostí o vycestovanie, podarilo povolenie získať a v roku 2013 bola okrem iného hosťkou  pražského Fóra 2000. Napriek tomu, že Človek v ohrození s Yoani Sánchez spolupracuje od roku 2010, na Slovensko zavíta po prvýkrát.

Sama Sánchez sa viac ako blogerka a osoba zo zoznamu Times cíti ako niekto, kto sa snaží byť občiankou, v krajine, kde to je zakázané.  

Svoj príbeh a spoluprácu s Fariñasom datuje do roku 2010, kedy držal svoju najdlhšiu hladovku.

„Vtedy som začala na Twitteri cez svoj telefón reflektovať, čo sa okolo mňa deje, čo sa deje na Kube. V ten deň, kedy sa očakávalo, že Guillermo ukončí hladovku, stáli pred nemocnicou Svätej Kláry všetci zahraniční reportéri, bol tam Reuters, AFP, El País, AP s veľkými kamerami a fotoaparátmi. Boli prekvapení, keď im nedovolili s technikou vstúpiť do nemocnice. Mne sa podarilo s malým telefónom Motorola prejsť. Na neho sa mi podarilo na jednotke intenzívnej starostlivosti urobiť fotku v momente, keď sa po prvýkrát po 135 dňoch napil z pohára vody. Táto malá fotka, ktorú som poslala cez MMS na Twitter obletela svet a stala sa svedectvom víťazstva jedného muža“.

Bolo mojou úlohou zmapovať Kubu, akú oficiálna tlač nepozná, vysvetľuje Sánchez. „Jedna fotka, jeden tweet, jeden blog môže znamenať nie len publicitu, ale aj ochranu. Vďaka nových technológiám sme dnes viac chránení.“

Fariñas zdôrazňuje, že v rámci disentu sa snažia nedať vláde do rúk žiadne zbrane. „S Yoani sa napríklad nezhodneme v otázke amerického embarga ale nehovoríme o tom, hovoríme len o tom, čo nás spája. Potrebujeme spoluprácu s tými, ktorí už boj proti komunizmu vyhrali v postsocialistických krajinách.“

Od bývalého vodcu poľského odborového hnutia Solidárnosť Lecha Walesu dostal Fariñas podľa vlastných slov napríklad radu formulovať požiadavky najprv v prvom rade ako sociálne, až neskôr ako politické.

Europoslanec a člen výboru EP pre zahraničné veci Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) vysoko na Guillermovi Fariňasovi ocenil, že z človeka vychovávaného pre systém, keďže pochádza z rodiny zapojenej do Hnutia 26. júla, bol schopný kriticky ho zreflektovať a nebáť sa mu postaviť. „Vy ste pre nás inšpiráciou“, povedal Kukan.

Preberanie ceny tohtoročnou laureátkou Sacharovovej ceny 16-ročnou Pakistančankou Malálou Jusúfzajová bola podľa Kukana dojímavá a strhujúca udalosť.

„Povedala napríklad, že štáty by sa nemali hodnotiť  podľa toho, koľko vojnových lodí vedia poslať do sveta, ale podľa toho, ako sú tam ľudia vzdelaní. Nijaký štátnik taký potlesk ako ona v Európskom parlamente nedostal. Martin Schulz hovoril, že zo svoje stoličky môže pozorovať ako sa správajú poslanci EP a videl, že aj tí najotrlejší a najcynickejší poslanci boli namäkko“, popisuje europoslanec.  

Eduard Kukan je aktuálne spravodajcom Európskeho parlamentu pre správu o stave ľudských práv vo svete.

Europoslanec Boris Zala (S&D, Smer-SD) mal síce vlastný projekt navrhovaný na tohtoročnú Sacharovou cenu,  končené rozhodnutie ale považuje za správne, „lebo je to aj otázka momentu a nikto nespochybňuje, že si to Malála zaslúžila“.

Pokiaľ ide o učenie sa z protitotalitných hnutí pre použitie na Kube, Zala tvrdí, že v každej krajine je situácia iná. „V Československu síce bolo isté riziko, ale vďaka tomu, čo sa pod Gorbačovovou taktovkou dialo v ZSSR už náš strach v tom období nemal rozmer smrteľného nebezpečenstva“, čo je podľa neho na Kube stále prítomné.

Sacharovova cena je vážny záväzok, pretože ocenený si uvedomí, že sa stáva symbolom a symboly buď zaniknú alebo sú velebené. Preto treba v boji pokračovať. Je to ako keby EP ocenil všetkých Kubáncov. Dal by som túto cenu aj tisíckam ďalších ktorí emigrovali, utopili sa, padli za obeť žralokom či boli uväznení,“ povedal k významu Sacharovovej ceny Fariñas počas bratislavského stretnutia.

„Táto cena mi priniesla aj zodpovednosť a tento rok som získal aj celistvejší obraz o tom, čo znamená, keď som spolu s ďalšími 21 nositeľmi o nej diskutoval  v Štrasburgu. Prosím poslancov EP i Slovákov, ktorí ich volia, aby sa pokúsili udržať univerzálnosť tejto ceny, lebo dáva šancu dosiahnuť slobodu nekrvavou cestou,“ dodal Guillermo Fariñas.

„Ľudia sa musia zobudiť za apatie a senzibilizovať sa“, hovorí Yoani Sánchez. „Apatia je problémom v rozvinutých aj v neslobodných krajinách. Apatia ale má riešenia. Dávam prednosť apatii pred fanatizmom. Ja som bol apatická mladá žena a teraz som tu. Z apatie sa dá zobudiť z fanatizmu nie.“

Z diskusie v Európskom informačnom centre zaznela otázka – Kedy sa revolúcia 26. júna zlomila na diktatúru?

„Pýtala som sa na to veľa Kubáncov“, odpovedá Sánchez.  „Na otázku som dostala rôzne odpovede – moja babka tvrdila, že revolúcia zomrela v rovnakom roku 1959, keď zmizli jej prví známi z dediny. Iní hovoria, že trvala trochu dlhšie a zomrela v roku 1968, keď Kuba podporila inváziu sovietskych tankov do Prahy. Pre mňa je to tiež tento dátum. Ďalší jej dávajú ešte viac času a vidia iné dátumy. Isté je, že revolúcia už neexistuje, lebo revolúcie netrvajú 54 rokov. Sú len krátkym impulzom.“

Europoslanec Boris Zala dodáva, že ak revolúcia nevústi v krátkom čase k normálnemu ústavnému režimu automaticky vo veľmi krátkom čase degeneruje na diktatúru. Líši sa len kontext.

Čo odkazuje Sánchez ľuďom na Slovensku, ktorí hovoria, že po zmene režimu môže Kuba vyzerať len horšie?

„Pripomína mi to príhodu, keď mi ako 14-ročnej jedna dospelá žena po treťom rozvode povedala, že láska neexistuje a nemám hľadať“, hovorí kubánska blogerka. „Myslím si, že nikto nemá právo povedať niečo také, tak ako nikto nemá právo povedať ľuďom žijúcim v totalite, že demokracia neexistuje. Ak sa Vám nepodarilo vytvoriť demokraciu bližšiu hodnotám rešpektu a príležitostí neznamená, že sa to nepodarí Kubáncom.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA