Energetická únia: Pred čím sa má Slovensko na pozore?

Slovensko na Energetickej únii najviac zaujíma bezpečnosť dodávok energií a neohrozenie konkurencieschopnosti priemyslu.

Návrhy, ktoré majú do života uviesť Energetickú úniu, by mali byť detailne diskutované s členskými štátmi, domnieva sa slovenský rezort hospodárstva.

Táto diskusia odštartovala minulý týždeň, kedy o nich počas návštevy Slovenska s predstaviteľmi vlády rokoval podpredseda Európskej komisie zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič.

„Názory členských krajín sú diametrálne odlišné, od presadzovania čisto národných záujmov až po otvorenosť pre európsky rozmer. Slovensko výrazne podporuje ambiciózny projekt Energetickej únie,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Miroslav Obert.

Bezpečnosť

Zároveň ale požaduje „komplexný a vyvážený prístup“ medzi energetickou bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou priemyslu a trvalou udržateľnosťou.

Slovensko podľa štátneho tajomníka oceňuje pozornosť venovanú energetickej bezpečnosti, ktorá je v jednotlivých regiónoch EÚ veľmi rozdielna a pre Slovensko zostáva prioritou.

Nádeje vkladá Slovensko do severo-južného plynového prepojenia, ktoré už získalo európske spolufinancovanie, a do projektu Eastring, ktorý by si podľa ministerstva hospodárstva tiež „zaslúžil pozornosť Európskej komisie“, keďže s relatívne nízkymi nákladmi vďaka využitiu už sčasti existujúcej infraštruktúry, dovedie Európu k novým zdrojom zemného plynu.

Europoslanec Ivan Štefanec (EĽS, nezávislý) dodáva, že iniciatívy súvisiace s energetickou bezpečnosťou a vzťahmi s tretími krajinami by mali byť „integrálnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“.

Životná úroveň

„Opatrenia by mali byť na jednej strane prinášať reálnu pridanú hodnotu v kontexte stanovených energeticko-klimatických cieľov a na strane druhej zohľadniť vplyv na ceny energií, nakoľko to má dopad na životnú úroveň obyvateľstva a konkurencieschopnosť priemyslu,“ hovorí Obert.

„Aby sme neskončili tak, že bude mať krásnu, zelenú Európu, ale naši ľudia budú stáť na úradoch práce, pretože priemysel sa nebude schopný pre ceny energií presadiť sa na globálnych trhoch.“

Energetická únia má byť z pohľadu Slovenska postavená na princípoch subsidiarity a technickej neutrality. V preklade to znamená najmä to, aby si členské štáty naďalej mohli určovať sami svoj energetický mix.

Pre Slovensko je špeciálne dôležité jadro ako z pohľadu bezpečnosti dodávok, tak aj z pohľadu prechodu na nízko uhlíkovú ekonomiku, dodáva štátny tajomník.

Bráni aj slovenský prístup k ochrane zraniteľných spotrebiteľov, ktoré sa realizuje cez plošnú cenovú reguláciu. Odvoláva sa pri tom na rozdiely v miere rozvoja trhu a životnej úrovne.

„Do budúcnosti sa nebránime posunutiu týchto kompetencií smerom hore, ale pokiaľ nedôjde k zjednoteniu životnej úrovne v Európe malo by to byť ponechané na národnú úroveň.“

Biznis za ďalšiu harmonizáciu

Predseda energetickej komisie Americkej obchodnej komory (AmCham) Milan Veselý hovorí, že spoločnosti pôsobiace na Slovensku, združené v tejto komisii koncept Energetickej únie vítajú a hlásia sa k spolupráci na rôznych úrovniach.

Solidarita, bezpečnosť a dôvera sú v energetike a v kontexte geopolitických zmien podľa neho veľmi dôležité.

Firmy podporujú ďalšiu harmonizáciu pravidiel na vnútornom trhu, „pretože plne integrovaný vnútorný trh má potenciál priniesť cenovo dostupnejšiu energiu, ktorá zlepší konkurencieschopnosť priemyslu a má pozitívny efekt aj pre domácnosti.“  

Slovenský priemysel by mal byť podľa Veselého konkurencieschopný nie len na európskej, ale na globálnej úrovni. Napríklad pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, štruktúra priemyslu na Slovensku a fakt, že bol rozvíjaný za posledných 20 rokov, spôsobuje, že je šetrenie energiami mimoriadne drahé, hovorí Veselý.

„Vidíme veľký priestor zvyšovania energetickej efektívnosti vo vykurovaní a chladení budov a v doprave,“ dopĺňa.

Dekarbonizácia a COP 21

Biznis vo všeobecnosti podporuje snahy o dekarbonizáciu ekonomiky, chce ale najprv vidieť, k akej dohode príde na globálnej parížskej klimatickej konferencii (COP 21) v decembri tohto roka. 

Špeciálna veľvyslankyňa pre prípravu klimatickej konferencie v Paríži Bérengère Quincy hovorí, že ambíciou globálneho stretnutia je vytvoriť alianciu postavenú na 4 pilieroch.

Prvým je ambiciózna záväzná dohoda, ktorá sa bude vzťahovať na všetkých. Druhým pilierom sú národné ciele v znižovaní emisií skleníkových plynov, ku ktorým sa krajiny zaviažu v strednodobom a ideálne aj v dlhodobom horizonte (zatiaľ tieto ciele sformulovalo 37 krajín, vrátane 28 členov EÚ). Tretí pilier má tvoriť zdroj financovania nízkouhlíkových investícií pre rozvojové krajiny z kombinácie verejných a súkromných zdrojov a posledným pilierom je angažovanie stakeholderov.

Napriek opatrnému optimizmu je výsledok v podobe ambicióznej a záväznej dohody z Paríža neistý. Biznis sa obáva, že ak sa ju nepodarí dosiahnuť, európske ciele v oblasti ochrany klímy ostanú osamotené a oslabia jeho pozíciu v globálnom meradle.

„Ako povedal aj pán štátny tajomník, aby sme nepostavili prekrásnu Európu a zanikne nám priemysel,“ hovorí Veselý. Pripomína, že práve krajiny so silným priemyslom dokázali lepšie zvládnuť krízu.

Transparentné prostredie

Predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ spoločnosti Západoslovenská energetika, Jochen Kley, hovorí, že pre implementáciu všetkých dimenzií Energetickej únie je najlepšie transparentné, nediskriminačné a stabilné trhové prostredie.

„Sme presvedčení, že Energetická únia musí odrážať špecifické národné podmienky. Členské štáty musia úzko spolupracovať, aby sa vyhli narušeniu trhu.“ EÚ sa podľa Kleya sa musí ubezpečiť, že dlhodobé opatrenia nebudú diskvalifikovať nových hráčov na trhu.

Sústrediť sa na čisté zdroje energie je podľa neho správna cesta vpred, ale pýta sa, či nie sme príliš ambiciózni. Pre podporné schémy by privítal celoeurópske rámcové ciele.

V oblasti výskumu a inovácií, čo je ďalšia z dimenzií Energetickej únie, sa firmy domnievajú, že investície by podporil dobrý právny rámec a podpora infraštruktúry na regionálnej úrovni. To si vyžaduje dobrú koordináciu.

„Aby sme držali krok s najnovšími technológiami musíme v našich spoločnostiach zásadne investovať a aby sme to mohli robiť potrebujeme stabilné a predvídateľné legislatíve prostredie,“ dodáva Jochen Kley.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA