Horizont 2020: Plán EÚ, ako byť lídrom v priemysle

Spolupráca vedy a priemyslu má na Slovensku potenciál, ktorý zatiaľ nevyužíva. Akademici bojovali v 7. RP s administratívnymi prekážkami, v súkromnom sektore chýbala väčšia orientácia na zákazníka.

„Industrial leadership“ je jeden z troch piliérov rámcového programu Horizont 2020. Má priniesť nástroje a finančné prostriedky, ktoré premenia technologické inovácie na ekonomický rozvoj európskeho priemyslu.

Podľa Ingrid Jenezovej z Európskej komisie je hlavným motívom na priemysel orientovanej časti nového programu Horizont 2020 „cesta z laboratória do priemyslu a následne na trh“. Zmyslom je pomôcť prekonať čomu sa v biznise hovorí „údolie smrti“ medzi základným výskumom a uvedením na trh.

Napomôcť má podľa nej predovšetkým napredovaniu do budúcnosti najperspektívnejších priemyselných odvetví. Predstavila nový portál Európskej komisie s výzvami na predkladanie výskumných zámerov. 

Európa by sa podľa cieľov programu Horizon 2020 mala usilovať o vedúcu pozíciu najmä  v nanotechnológiách, biotechnológiách alebo vo vývoji pokročilých materiálov. Komisia tieto technológie nazýva „Key Enabling Technologies“ (KET). Neziskové organizácie môžu na svoj výskum v danej oblasti získať až 100 % z potrebných zdrojov.

Ďalšími oblasťami priemyselného piliera je prístup k rizikovému kapitálu a podpora inovácií v malých a stredných podnikoch v celej jej fáze.

Neville Reeve z Európskej komisie spomenul aj očakávania ohľadom európskeho vesmírneho programu. Vesmírny program má v prvom rade odpovedať na sociálne výzvy, akými sú klimatické zmeny alebo medzinárodná bezpečnosť.

 Jednou z priorít únie bude aj rozvíjanie vlastného systému satelitnej navigácie Galileo, ktorý je obdobou amerického systému GPS alebo ruského GLONASS.

Technické univerzity sú už na výzvy pripravené

Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer tvrdí, že technické univerzity odpovedajú na spoločenské potreby dobre.

„Študentov vedieme k témam, ktoré sú zaujímavé pre priemysel aj pre spoločnosť.“

Podľa Redhammera mala najmä zložitejšia administratíva 7. Rámcového programu za následok mimoriadne slabú slovenskú aktivitu. „Dnes sa už s tým vieme vyrovnať a vedci sa môžu sústrediť iba na vedu.“

Redhammer vidí v spolupráci slovenských univerzít a súkromného sektoru potenciál. „Máme slušnú šancu naskočiť na vlak a byť lepší aj v európskom rámcovom programe aj celkovo“, uviedol rektor STU.

Dôležitá je najmä idea

Igor Kočiš z ťažobnej spoločnosti GA Drilling pokladá aj predchádzajúce rámcové programy za veľmi dobre pripravené, „ich výsledky však neboli využité v priemysle“, Preto je podľa Kočiša ideálne zapájať koncového zákazníka už do procesu vývoja neskoršieho výrobku.

Firmy by si mali uvedomiť, že „súťažia na úplne inej úrovni“, nie na slovenskej, či európskej, ale na globálnej. Úspešnú firmu tak nemusia zaujímať „zahanbujúce“ čísla úspešnosti slovenských projektov. „Všetci v Európe máju prakticky rovnakú šancu“, myslí si Igor Kočiš.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA