Excelentná veda nemôže byť všade, ale môže byť kdekoľvek

Rámcový program Horizon 2020 bude hľadať a podporovať najlepších vedcov. Úspešné vedecké organizácie na Slovensku doteraz z rámcových programov pre vedu a výskum financovali iba malý zlomok svojich aktivít.

Excelentnosť vedy je jedným z troch základných priorít nového rámcového programu Horizont 2020. Vychádza sa z predpokladu, že len taká veda je základom budúcich technológií, pracovných miest a celkového blahobytu a ako taká si pri obmedzených zdrojoch zasluhuje podporu. To má následne pomôcť udržať ľudský potenciál vo vede v Európe.

Nový program Horizont 2020 na viacerých miestach počíta s akciami, ktoré majú za cieľ rozširovať excelentnosť vedy na miesta, kde ju vedecké inštitúcie ešte nedosahujú, čo platí najmä pre nové členské štáty a čiastočne aj pre južné členské štáty EÚ. Sem sa radí:

  • „Teaming“ s centrami excelentnosti na zakladanie nových. Očakáva sa vklad prijímateľského štátu napr. vo forme zdrojov z kohéznych fondov.
  • „Twinning“, čiže vytváranie sietí, podilenná výmenoa a mobilita medzi výskumnými inštitúciami
  • ERA Chairs – granty na prilákanie špičkových vedcov na miesta s potenciálom excellentnosti a
  • Policy Support Facility – dobrovoľná podpora pre národných tvorcov politík v oblasti vedy, výskumu a inovácií.

Tieto akcie sa musia realizovať v oblastiach výskumu, ktoré si „hosťujúci" štát zadefinoval v národnej stratégii ako svoju inteligentnú špecializáciu.

„Síce je pravdou, že excelentnú vedu nemôžeme mať všade, som pevne presvedčená, že je možné ju dosiahnuť kdekoľvek“, hovorí eurokomisárka pre vedu a výskum Maire Geoghegan-Quinn.

Financovanie bude prebiehať prostredníctvom viacerých tokov a akcií, najväčším rozpočtom disponuje Európska rada pre výskum (ERC), ktorá financuje výskum na hranici poznania. Oblasť si pri tom vedci definujú úplne slobodne, pričom uchádzať sa dá o 5 rôznych typov grantov.

Ďalšie akcie sa zameriavajú na technológie (FET), infraštruktúru, vrátane tej elektronickej v celej Európe, a program mobility a štipendií na rozvoj vedeckej kariéry nazvaný po Marie Sklodowskej-Curie.

Synergia s kohéznou politikou

„Nová kohézna politika a program Horizon 2020 budú úzko prepojené“, avizuje zmenu oproti minulému obdobiu Dimitri Corpakis z Európskej komisie.

Vedecké projekty môžu byť súčasne financované zo štrukturálnych fondov aj z rámcového programu. Obmedzením je len to, že jedna nákladová položka projektu nemôže byť podporená dvakrát.

Kohézna politika a Horizon 2020 sú podľa Corpakisa dva „rozdielne vesmíry“. „Čím precíznejšie ale definujete svoje ciele, tým lepšiu synergiu medzi nimi dosiahnete“, odporučil Corpakis účastníkom konferencie. Dôraz kladie na tematickú koncentráciu a ex-ante kondicionalitu vlastnú štrukturálnym fondom v novom období.

Štrukturálne fondy sú regionálne podmienené, kým Horizon 2020 predovšetkým vyzýva k medzinárodnej spolupráci a neviaže sa na konkrétne miesto výskumu. Najmä opatrenia zamerané na malé a stredné podniky však môžu mať výrazný regionálny dopad.

Z 266 regiónov Európskej únie dnes iba 35 investuje do výskumu a vývoja 3 % HDP, čo je objem, ku ktorému sa únia ako celok zaviazala do roku 2020. Nerovnomernosť koncentrácie výskumu v EÚ dokladá aj to, že spomínaných  35 regiónov je zodpovedných za  40 % z celoeurópskych nákladov na vedu a výskum. Takmer jedna tretina z týchto regiónov sa nachádza v severných štátoch EÚ (Nemecko, Veľká Británia, Škandinávia)

Piority SAV

„Skutočnou otázkou je, či môžeme byť pred Horizontom 2020 optimistickí“, pýta sa predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek.

SAV vyprodukuje z celkového počtu vedeckých prác na Slovensku 36 %, na citáciách má podiel 43 %. Na výskumné projekty čerpá zdroje najmä zo štrukturálnych fondov EÚ. Menšia časť financií do SAV prúdi aj z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Rámcové programy a medzinárodné projekty nateraz predstavujú iba okrajovú časť financovania.

Slovensko sa v EÚ zároveň nachádza na chvoste podpory vedy z verejných rozpočtov aj v počte vedeckých projektov, ktoré uspeli pri získavaní grantov z únie.

„Hlavným problémom je nedostatok skutočného domáceho financovania“, uviedol Pastorek. Absentuje taktiež národný program podpory excelentnej vedy, ktorý by presne identifikoval kľúčových vedcov a vedecké skupiny.

Tematické priority SAV radia na vrch materiálovú vedu, nanotechnológie, biomedicínu a biotechnológie. V ďalšom rade sú to IKT, doprava, mechanické a elektrické inžinierstvo, energetika, ochrana životného prostredia, poľnohospodárstvo a kvalita potravín a napokon spoločenské výzvy.

Skúsenosť z Českej republiky

„Občas je nutné pripomenúť, že česká politická reprezentácia bola aj múdra,“ pochválil doterajšie české vlády za prístup k vede Michal V. Marek.

Ocenil najmä, že štrukturálne fondy v Čechách neposlúžili iba na výstavbu infraštruktúry či podporu turistického ruchu, ale priniesli aj nových 6 centier excelentnosti vrátane jeho environmentálnej organizácie CzechGlobe.

Použil ju ako pozitívny príklad úspešnej firmy zameranej na výskum a inovácie. „Doteraz si myslím, že je nepochopiteľné v dobrom zmysle, že je jedno z týchto šiestich centier excelentnosti venované ekologickému výskumu“, vyhlásil Marek. CzechGlobe sa navyše podarilo diverzifikovať príjmy a tak nie je závislá iba na príspevkoch z jediného zdroja.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA