V 7. Rámcovom programe EÚ Slovensko neexcelovalo

Zapájanie sa Slovenska do končiaceho Rámcového programu EÚ pre vedu a výskum bolo podpriemerené. Šancu na reparát dáva nový program Horizont 2020.

Inovačný rebríček Európskej komisie radí Slovensko do tretej zo štyroch skupín krajín s nálepkou „mierny inovátor“.

Lídrami prvej skupinu sú krajiny ako Švédsko, Nemecko, DánskoFínsko. V štvrtej, poslednej skupine, sa za rok 2013 umiestnilo Poľsko, Litva, RumunskoBulharsko. Slovensko skupinu zdieľa napríklad s Maďarskom či Českou republikou.

Národný záväzok v rámci stratégie "Európa 2020" je posunúť mieru výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 1 % HDP. Celoeurópsky cieľ sú 3 %. 

Slovenská veda dlhodobo zápolí s podfinancovaním. Vrcholný podiel výdavkov zaznamenala v roku 1989 na úrovni 3,88 % HDP.

Spomedzi krajín V4 dnes Slovensko vynakladá na vedu najmenej. V roku 2012 mali podľa odhadov Štatistického úradu dosiahnuť slovenské výdavky na vedu 0,82 % HDP. Prvým zdrojom financovania vedy na Slovensku sú preto dnes štrukturálne fondy a 7. Rámcový program (7RP) Európskej únie (na rozpočtové obdobie 2007-2013).

Siedmy rámcový program EÚ disponoval 53,2 miliardami eur. Implementáciu programu zabezpečujú podporné štruktúry 7RP – národný koordinátor Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), národný kontakt pre právne a finančné otázky a delegáti programového výboru.

S ich prispením sa do rámcového programu zapojili viaceré ústavy Slovenskej akadémie vied, verejné a súkromné výskumné inštitúcie, univerzity a malé a stredné podniky.

Štatistiky

"Slovensko v účasti v 7. Rámcovom programe výrazne zaostáva, tak za priemerom krajín EÚ, ako aj nových členských krajín", hovorí vedúci slovenskej styčnej kancelárie pre nový rámcový program v Bruseli, Daniel Straka.

"Hlavným problém je vôbec slabé zapájanie sa do projektových žiadostí, ktoré ja na úrovni podstatne menšieho Cypru. Pritom potenciál a kvalitný výskum u nás existuje. Pomerne aktívne sa zapájame najmä do oblasti informačných a komunikačných technológií", vysvetľuje.

"Na druhej strane, len priemerná alebo podpriemerná účasť je napr. v oblasti zdravia a energetiky“, pomenúva medzery Straka. 

V rámci 7RP bolo úspešných 450 slovenských účastníkov(subjektov). Celková výška vyplatených grantov dosiahla podľa Európskej komisie 68 miliónov eur.

Podmienkou účasti na programe je okrem excelentnosti financovaného výskumu aj vytvorenie konzorcia zo subjektov pochádzajúcich aspoň z troch rôznych štátov.

Slovenské subjekty najčastejšie spolupracovali s partermi v Nemecku, Veľkej Británii, či v Taliansku. Väčšina podporeného výskumu sa sústredila v Bratislave, viac ako polovica. Za nimi nasledujú Košice a Prešov.

Najúspešnejšie univerzity sú už tradične trojica Univerzita Komenského (Bratislava), Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach. Vyššiu účasť z výskumných inštitúcií zaznamenáva len Slovenská akadémia vied.

Zo súkromných subjektov sa darilo spoločnostiam ako ARDACO, Slovnaft VÚRUP a.s, alebo Geomodel Solar.

Miera úspešnosti žiadateľov oproti podaným projektom bola na Slovensku 18 %, čo bolo pod európskym priemerom (20, 09 %). Slabú zapojenosť dokladá aj štatistika na počet obyvateľov. Hoci populácia Slovenska predstavuje 1,1 % obyvatľstva európskej dvadsaťosmičky, Slovensko dodalo z celkového počtu žiadostí o grant len 0,55 % v absolútnych číslach. Počet žiadostí o európsku grantovú podporu zo Slovenska bol paradoxne najvyšší v roku 2007, teda v prvom roku 7. Rámcového programu.

V miere podpísaných kontraktov bolo na 22. mieste, v miere čerpaného rozpočtu na 25. mieste.

Podporený výskum

Vďaka 7. Rámcovému programu sa dlhodobo darí svoje projekty financovať napríklad Astronomickému ústavu SAV. Do rámcových programov EÚ sa zapájajú pravidelne. Spomeňme napríklad projekt „Európsky solárny teleskop“ či „Dynamika slnečnej siete“. (Rozhovor so slovenským astronómom Vojtechom Rušinom, špecialistom na Slnko).

Granty 7. RP umožňujú ústavu udržať krok so svetovou špičkou aj napriek ťažšej finančnej situácii.

Veľký úspech zaznamenal v roku 2012 Chemický ústav SAV, kedy sa jeho pracovníkovi Jánovi Tkáčovi podarilo získal prestížny grant Európskej rady pre výskum (ERC, vznikla v roku 2007 ako súčasť rámcového programu) na projekt "Elektrochemické lektínové a glykánové biočipy integrované s nanoštruktúrami.“  Projekt má odhaliť úlohu cukrov v rôznych patologických procesoch a odhaľovať tak možné choroby. (Rozhovor s Jánom Tkáčom)

Databázu podporených projektov je možné nájsť na stránkach Agentúry na podporu výskumu a vývoja.  

Nasledujúci Rámcový program únie Horizont 2020 poskytne Slovensku priestor na zlepšenie. Má priniesť zjednodušenie administratívneho procesu i väčšie zapojenie malých a stredných podnikov. Slovenskí vedci, či podniky budú zajtra na špeciálnom matchmaking podujatí hľadať partnerov pre svoje projektové zámery. V spolupráci s národnými podpornými štruktúrami je hlavnou výzvou priviesť do hry o európske peniaze nových záujemcov, podporiť projekty tradičných účastníkov rámcových programov i zvýšiť úspešnosť projektových návrhov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA