Z Horizontu 2020 vyplývajú pre Slovensko domáce úlohy

Komisia prispôsobila program na podporu vedy a výskumu tak, aby bolo jeho čerpanie jednoduchšie aj pre subjekty v krajinách ako je Slovensko. Zvyšok je v národných rukách, upozorňuje eurokomisárka.

„Navýšenie finančných prostriedkov programu Horizont 2020 je politickým odkazom odvahy EÚ investovať dlhodobo. Mal by podporiť všetky vlády v EÚ, aby urobili to isté“, hovorí generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC) pri Európskej komisii, Vladimír Šucha.

Šucha je prvým riaditeľom tohto centra, ktorý pochádza z „nových členských“ krajín. JRC je súčasťou Horizontu 2020, jeho vedecká práca pomáha pri formovaní sektorových politík EÚ. Zamestnáva 3 tisíc ľudí a pracuje s rozpočtom do pol miliardy eur.

Horizont 2020 je podľa Šuchu obrovská šanca pre rozvoj spoločnosti a pre rozvoj ekonomiky. S takmer 80 miliardami eur na sedem rokov ide o jeden z mála programov, ktorého zdroje boli v rámci nového a okresaného európskeho navýšené.

Slovensko malo v predchádzajúcich rámcových programoch EÚ pre vedu a výskum rezervy.

„Prístup, ktorý sme volili v minulosti nebol správny a my sme sa z neho poučili“, uznáva minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič v reakcii na výsledky čerpania slovenských žiadateľov zo 7. Rámcového programu.

Odvoláva sa na novoprijatú stratégiu pre inteligentnú špecializáciu „Poznatkami k prosperite“, kde je zadefinovaných 6 hlavných tematických priorít. Stratégia prešla posudzovaním v Európskej komisii. Podľa ministra bola vyhodnotená ako dobrá a cielená tak, aby sa výraznejšie prepojil výskum a vývoj a inovácie. Rozhodnutie o špecializácii podľa neho podporuje aj vedeckovýskumná sféra i súkromný výskumný sektor.

„Pomôže to, aby Slovensko nebolo diverzifikované a aby neboli predkladané veci kto si, čo zmyslí, ale so zameraním na priority schválené vládou a po dohode na tripartite“, vysvetľuje minister.

Pripomína aj memorandum krajín V4 z Budapešti, podpísané koncom minulého roka, ktoré hovorí o posilnenej spolupráci vo vede a výskume v rámci stredoeurópskeho regiónu.

Pracovné miesta

„Veda a výskum znamená pracovné miesta a nový program štartuje v čase, kedy sa EÚ stále potýka s krízou“,  pomenúva zmysel programu Horizont 2020 eurokomisárka zodpovedná za portfólio vedy a výskumu Máire Geoghegan-Quinn. Má tiež pomôcť riešiť spoločenské výzvy ako je rastúce bremeno výdavkov na zdravotnú starostlivosť alebo energetickú bezpečnosť.

„Tieto výzvy nemôže vyriešiť jedno odvetvie vedy, či jeden členský štát. Tu sa práve ukazuje európska pridaná hodnota“, vysvetlila v príspevku na včerajšej konferencii k spusteniu programu Horizont 2020. Apelovala tiež na zapojenie socioekonomických a humanitných vied naprieč celým programom.

Horizont 2020 bude menej rigidný ako 7. RP a nebude tak prísne vopred definovať, na čo by mali byť projekty zamerané. O to viac ale bude posudzovať predpokladaný dopad financovaného výskumu a inovácií. Program nebude podporovať len základný výskum, ale aj inováciu v malých a stredných podnikoch.

Ústretovejšie pravidlá

Komisia vyšla v ústrety novým členským štátom v tom, že prijala balík opatrení na podporu excelentnosti vedy, s ktorou majú často problém, napríklad cez twinning a teaming vedeckých inštitúcií v EÚ, tak aby jedna inštitúcia mohla inú „potiahnuť“. S budovaním excelentnosti budú pomáhať aj granty ERA Chairs, na ktoré sú vyčlenené 2 milióny eur.

Ďalším ústupkom je platový bonus až do výšky 8 000 eur, pre výskumníkov, ktorí pracujú na európskom projekte. Toto opatrenie má riešiť nerovné platové podmienky v rámci jedného výskumného európskeho projektu v rôznych krajinách.

Komisárka hovorí o výraznom zjednodušení celého programu, od čoho si sľubuje zvýšenú účasť malých a stredných podnikov.

„To môže byť príležitosť pre Slovensko, ktoré ma v európskom porovnaní nadpriemernú koncentráciu malých a stredných firiem“, povedala McGeoghegan-Quinn. Zníži sa tiež čas posudzovania projektov a pre celý program platí jeden súbor pravidiel o preplácaní nákladov.

Novinkou sú aj synergie so štrukturálnymi fondmi, kedy bude možné financovať jeden projekt z oboch zdrojov, hoci na inú časť. Štrukturálne fondy na infraštruktúru a Horizon 2020 na výskumnú prácu.

Minister Čaplovič ocenil „výraznú empatiu“ komisárky pre potreby štátov ako je Slovensko, ktoré môžu pomôcť vyššej účasti.

Komisárka odporúča nadviazať na skúsenosti Slovenska zo 7. RP, kde sa slovenskí účastníci uplatnili najmä v oblastiach IKT, nanovedy, materiálov, bezpečnosti, energetiky a zdravia.

„Vedieť, kde sú vaše silné stránky a z toho ťažiť je kľúčové“, hovorí.

Domáca úloha

Slovensko by malo podľa eurokomisárky zapracovať, aby podalo viac žiadostí a aby boli lepšej kvality. „Slovensko, ako iné krajiny, musí zvýšiť úsilie na národnej úrovni, aby posilnilo kapacitu pre vedu a výskum. „A samozrejme apelujem, tak ako všade, na zvýšenie verejných výdavkov do vedy a výskumu na národnej úrovni.“

Priblížila príklad Írska, ktoré je v účasti na rámcových programoch EÚ niekoľkonásobne úspešnejšie ako Slovensko, pokiaľ ide o objem prostriedkov. Írskym národným kontaktným bodom pre 7. RP sa stalo Enterprise Ireland, pričom majú kontaktný body aj pre každú oblasť výskumu. Keď sa zverejnia výzvy, kontaktný bod okamžite kontaktuje takmer všetkých potenciálnych záujemcov – firmy, univerzity, inštitúty a následne pomáha pri hľadaní partnerov a pripravovaní projektu.

„Veľmi veľa začína doma“, konštatuje eurokomisárka.

Je to o ľuďoch

Riaditeľ JRC Vladimír Šucha pripomína, že popri vedomostiach a technológiách je dôležitá aj kvalita  kreatívneho prostredia a inovatívneho ekosystému, talent a tolerancia. „V nedemokratických systémoch nikdy nevzniknú dobré inovácie“, hovorí. „Inovácia je o nelineárnom myslení“.

„Musíme investovať do ľudí, lebo je to základ. Pravidlá samé o sebe nebudú fungovať,“ vysvetľuje Šucha. Humanitné vedy sú omnoho dôležitejšie ako si myslíte.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA