Dohoda o rezolučnom mechanizme pre banky je na spadnutie

Vyjednávači členských štátov a Európskeho parlamentu dosiahli dohodu na jednotnom rezolučnom mechanizme riešenia bánk v kríze. Ministri financií sa vyjadria budúci týždeň.

Systém jednotného rezolučného mechanizmu by mohol vstúpiť do platnosti o dva roky, v januári 2016. Vyplýva to z dohody, ktorú dosiahli vyjednávači Európskeho parlamentu a členských štátov. Ministri financií sa k nej vyjadria budúci týždeň.

Trvalou súčasťou reakcie eurozóny na bankové krízy budú straty vlastníkov dlhopisov a vysokých vkladov. Opatrenie je totiž súčasťou smernice o ozdravení bánk a riešení ich problémov a zároveň druhým pilierom bankovej únie.

Komisár pre vnútorný trh Michel Barier uviedol, že ide o dôležitý krok, ktorý zaistí, že daňoví poplatníci už nebudú v prvej línii platiacich za chyby bánk.

„Zabezpečenie, že banky môžu byť zlikvidované predvídateľným a účinným spôsobom s minimálnou účasťou verejných financií, je zásadné pre obnovenie dôvery vo finančný sektor v Európe,“ konštatoval.

„S týmito pravidlami v platnosti, masívna verejná finančná pomoc bankám a jej dôsledky pre daňových poplatníkov budú konečne minulou záležitosťou,“ dodal.

Záverečný trialóg sa venoval všetkým dôležitým detailom, najmä tomu, kto bude znášať náklady za krachujúcu banku. „Jasným cieľom režimu je v najvyššej možnej miere klásť zodpovednosť za krytie strát bánk na súkromných investorov a na bankový sektor ako celok,“ uviedol zdroj agentúry Reuters.

Opustenie tohto princípu bude možné len v prípade systémových kríz, keď bankrot ohrozí stabilitu celej ekonomiky. V tomto prípade budú využité aj prostriedky daňových poplatníkov.

Opatrenia tak pokračujú v rovnakom duchu, ktorý bol uplatnený v prípade Cypru. Zapojením sporiteľov do znášania nákladov za problémy bánk bolo zlomené tabu, že majitelia vkladov by mali byť v prípade krachu nedotknutí.

V prípade malých a stredných podnikov či malých vkladateľov sú predpokladané isté záruky. Vklady do 100 tisíc eur budú úplne oslobodené od akejkoľvek straty a vklady podnikov do tejto výšky budú mať preferenčný status, teda na rad by prišli v prípade, že ostatné zdroje budú vyčerpané, uviedol nemenovaný zdroj agentúry Reuters.

Záchrany bánk budú teda financované predovšetkým z príslušných súkromných fondov na riešenie problémov, verejné prostriedky len v extrémnych a riadne odôvodnených prípadoch.

Rezolučné fondy vzniknú z príspevkov samotných bánk a budú musieť do desiatich rokov disponovať prostriedkami vo výške 1 % krytých vkladov.

Nemecko žiadalo rýchlejšie zavedenie pravidiel, aby sa mohli uplatniť už v prípade, že Európska centrálna banka ako orgán dohľadu budúci rok odhalí slabiny bankového sektora. Mnohé európske krajiny sa však obávajú, že trhy zareagujú ako v čase kontroverznej záchrany Cypru.

Pravidlá sú však flexibilné a obsahujú klauzulu, podľa ktorej krajina bude môcť pomôcť krachujúcej banke bez toho, aby najprv uvalila straty na investorov a vkladateľov. Toto kritizoval nemecký europoslanec Sven Giegold.

Veľkosť potenciálnych záväzkov pritom už dávno prekročila schopnosť vlády zachrániť ich. Podľa údajov ECB banky eurozóny poskytli úvery na bývanie v objeme viac ako 3,8 bilióna eur. Ide o viac ak o tretinu hospodárskeho výkonu bloku a jedenapolnásobok nemeckej ekonomiky.

Práve preto Berlín, ktorý znáša najväčší podiel nákladov za záchranné programy žiada, aby pravidlá o riešení bánk z ich vlastných zdrojov vstúpili do platnosti čo najskôr. Tým podmieňoval svoju plnú podporu systému. 

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA