Eurobondy budú hlavným sporným bodom summitu

Lídri sa na dnešnom neformálnom summite zameranom na rast budú zaoberať viacerými kontroverznými spôsobmi ako znovu získať dôveru finančných trhov. Členské štáty sa rozchádzajú najmä v postoji k spoločným európskym dlhopisom.

Summit ukáže rozloženie politických postojov po zvolení nového francúzskeho prezidenta socialistu Françoisa Hollandea. Hlavným cieľom je nájsť spoločnú reč pred oficiálnym stretnutím hláv štátov a vlád v júni.

Hľadanie stimulov rastu a tvorby pracovných miest najmä pre mladých bude hlavným rámcom dnešných rokovaní, pričom na stole budú aj doteraz viac-menej tabuizované témy.

Najkontroverznejšími otázkami budú zavedenie eurobondov, rekapitalizácia bánk cez euroval a daň z finančných transakcií. Lídri sa zrejme nevyhnú ani aktuálnej situácii v Grécku, kde po posledných voľbách nastala politická kríza a zvyšok eurozóny so znepokojením čaká na jej vyvrcholenie.

Zhoda však predbežne panuje v prípade tzv. projektových bondov na financovanie budovania dopravnej, energetickej a komunikačnej infraštruktúry.

Eurobondy

Spoločné európske dlhopisy čelia odporu v Nemecku a ďalších finančne stabilnejších krajinách eurozóny. Hollande cez víkend počas stretnutia krajín skupiny G8 vyhlásil, že vo svojej snahe o ich presadenie  má podporu talianskeho premiéra Maria Montiho, španielskeho premiéra Mariana Rajoya a Európskej komisie.

Exekutíva ešte v novembri 2011 spustila konzultáciu o uskutočniteľnosti zavedenia tzv. bondov stability. Nemecko však v predvečer summitu zopakovalo, že spoločné dlhopisy nie sú odpoveďou na krízu v eurozóne, pretože najprv treba posilniť fiškálnu konvergenciu a až potom bude mať zmysel o nich rokovať.

Kancelárka Angela Merkelová zároveň trvá na tom, že opatrenia na podporu rastu nesmú viesť k zvyšovaniu deficitov. Nemeckými spojencami proti eurobondom sú Rakúsko, FínskoHolandsko.

Veľká Británia je zasa proti posilneniu kapitálu Európskej investičnej banky (EIB) o 10 miliárd eur, čo podporuje väčšina členských štátov. Londýn spochybňuje výpočty Európskej komisie, ktorá tvrdí, že pákovaním by EIB mohla dosiahnuť schopnosť poskytnúť pôžičky v objeme 180 miliárd eur. Spojené kráľovstvo je okrem toho najsilnejším odporcom dane z finančných transakcií, o ktorej ministri financií v uplynulých mesiacoch intenzívne rokovali. Zatiaľ bez výsledku.

Eurobondy za suverenitu

Prejavili sa však náznaky, že by Berlín mohol svoj postoj k eurobondom zmeniť, avšak nie bez podmienok. Jörg Asmussen, člen Výkonnej rady ECB uviedol, že eurozónu treba podoprieť fiškálnou úniou, bankovou úniou a tiež demokraticky legitimizovanou politickou úniou.

Silnejšou centralizovanou fiškálnou kontrolou Merkelová podmieňuje vydávanie spoločných europskych dlhopisov. To sa však zasa nepáči Parížu, ktorý sa obáva obmedzeniu národnej suverenity.

Podstata rokovaní je teda jasná. Ak má Nemecko súhlasiť s eurobondmi, Francúzsko by muselo súhlasiť s opatreniami, ktoré by znamenali, že by sa muselo vzdať časti suverenity.

Slovenskú pozíciu v tejto diskusii definoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Peter Javočík v rozhovore pre EurActiv.sk "ako podporu tomu, aby sa diskusia o otázke eurobondov začala." "Samotné parametre toho, ako by mali byť vytvárané, ešte nie sú na stole, preto by som neprebiehal diskusiu o tom, aká bude konkrétna pozícia", vysvetlil. 

Odchod Grécka z eurozóny

Nemenovaný európsky diplomat však pre EurActiv uviedol, že ak by Grécko z eurozóny muselo odísť, zvyšok bude potrebovať nástroj na tlmenie dôsledkov tohto kroku a tým by mohli byť práve eurobondy.

Grécko čakajú 17. júna druhé voľby a ak vyhrajú strany vystupujúce proti záchrannému programu, krajina sa eura zrejme bude musieť vzdať. Predstavitelia predbežne tvrdia, že otázkou odchodu štátu z eurozóny sa zaoberať nebudú, zrejme však vydajú spoločné stanovisko k situácii v Aténach.

Grécko bude na summite reprezentovať dočasný premiér úradníckej vlády sudca Panagiotis Pikrammenos. Podľa gréckych vládnych zdrojov majú Atény dosť peňazí na to, aby vydržali do konca júna. Grécke banky sú úplne závislé od financovania z ECB.

„Sme pripravení stáť na strane Grécka na jeho ceste reforiem. Chceme stáť po boku Grécka. Preto Grécko musí byť odhodlané reformovať,“ uviedol komisár pre menové záležitosti Olli Rehn, čím zdôraznil ultimátum eurozóny, ktoré dala Aténam.

Nemenovaný diplomat potvrdil, že EÚ sa pripravuje na to, že by 17. júna vyhrali strany odmietajúce záchranný program. Podľa jeho slov už začali s prípravou technických a právnych krokov.

Otvorene ich však pripustil komisár pre obchod Karel de Gucht. Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová tiež uviedla, že ak Grécko neimplementuje program, MMF bude musieť zvážiť všetky technické možnosti a alternatívy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA