Eurobondy budú, len s iným menom

Bankovú úniu treba prijať rýchlo a hlavnú úlohu pri dohľade nad bankami by mala hrať Európska centrálna banka. Odborníci v predvečer summitu zároveň uviedli, že eurobondy budú, ale kvôli Nemcom dostanú iné pomenovanie.

Európski lídri budú počas dvojdňového summitu hľadať spoločnú reč v otázkach týkajúcich sa hlbšej integrácie v ekonomickej či fiškálnej oblasti. Vychádzať budú z návrhov, ktoré prezývajú „majstrovský plán“ či „veľká vízia Európskej únie“. Vypracovali ich predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi a šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker.

Zásadný bodom agendy bude banková únia. Výkonný šéf CEPS (Európskeho centra pre politické štúdie) Karel Lannoo v predvečer summitu pripomenul, že treba vyriešiť bankový sektor, až potom sa zamerať na štáty. „Akceptovanie bankovej únie treba brať v jeho plnom význame a treba ho zaviesť rýchlo,“ tvrdí Lannoo. „Prešlo päť rokov od začiatku finančnej krízy a EÚ stratila vzácny čas pri hľadaní odpovedí,“ dodal.

Ako ďalej vysvetlil banková únia by mohla stavať na článku 127.5 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ten umožňuje, že v prípade jednomyseľného rozhodnutia Rady ministrov financií, môže dohľad nad bankami vykonávať Európska centrálna banka. Práve ECB by mala podľa Lannooa hrať kľúčovú rolu. Pred krízou centrálnu banku do bankového dohľadu nezapojili pre možný konflikt medzi menovou politikou a funkciami spojenými s finančným dohľadom. ECB podľa Lannooa však potrebuje pri stanovovaní sadzieb vedieť presný stav bankového sektora z oficiálnych dát, nie agregovaných. Okrem toho posilnený dohľad cez Európsky úrad pre bankovníctvo (EBA) sa ukázal ako neúčinný vzhľadom na nutnú záchranu španielskych bánk.

Zdroj z radov Európskej komisie poukázal, že mnohé elementy týkajúce sa ekonomickej a fiškálnej únie už boli prerokované a čiastočne dohodnuté či už v podobe nových orgánov finančného dohľadu, fiškálnej zmluvy či postupe pri riešení makroekonomických nerovnováh. Pripustil však aj výzvy, ktoré sú spojené najmä s komplikovanosťou pravidiel, ťažkou definíciou toho, čo možno považovať za udržateľné alebo podporujúce produktivitu a chýbajúcim politickým prijatím myšlienok.

Dodal zároveň, že prijímané opatrenia sú preventívne zo strednodobého hľadiska, okamžité krízové otázky neriešia. Tými je napríklad podpora Grécka či ďalších krajín.

Hlavný ekonóm Centra pre európsku politiku Fabien Zuleeg zas pripomenul fakt, že Únia sa za posledné tri roky zmenila, a nejde len o pravidlá, ale aj o fungovanie Bruselu. Podobne aj ECB už robí iné ako pred časom. V súčasnosti nahrádza medzibankový trh, lebo už ani banky si vzájomne neveria. Okrem toho sa na európskej úrovni hovorí o veciach, ktoré boli predtým tabu – o daniach, penzijných či sociálnych systémoch. Členské štáty si však zároveň prestali dôverovať a odmietajú spolupracovať.

Diskutovaný presun suverenity na európske inštitúcie považuje za správny, pretože krajiny nedokážu reagovať na výzvy. Napriek nesúhlasu Nemecka bude podľa neho pokračovať diskusia o eurobondoch alebo kolateralizácii dlhov. Avšak kvôli Nemcom sa to bude len inak volať. Najpravdepodobnejší je model fondu splatenia dlhu.

Zuleeg zároveň kritizoval, že keď sa začalo s úspornými programami, nemyslelo sa na zachovanie výdavkov na niektoré oblasti ako napríklad vzdelávanie. „Bude mať totiž vplyv na budúci rast a je to signál, že sa staráme o budúce generácie. Ľudia dokážu veľa pretrpieť, ale potrebujú nádej, že dôjde k obnove,“ vysvetlil.

Upozornil aj na nebezpečenstvo dezitegrácie či prípadného kolapsu Grécka, ktorý by mohol viesť k rastu podpory extrémistov. Poukázal, že práve na boj proti takýmto živlom je projekt EÚ určený.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA