Európsky súd: ECB neprekročila právomoci

Vybočila Európska centrálna banka zo svojho mandátu, keď pomohla vládam eurozóny štátov nákupom ich dlhopisov na sekundárnom trhu? Európsky súdny dvor tvrdí, že nie.

Program neobmedzeného nákupu vládnych dlhopisov tzv. Outright Monetary Transactions (OMT) štátov eurozóny centrálnou bankou menovej únie spochybnili nemeckí politici, bankári aj ekonómovia.

Podľa sťažnosti ohrozuje OTM nezávislosť ECB, predstavuje priamu formu financovania vlád centrálnou bankou, čo je v rozpore s jej mandátom. Podali preto podnet na nemecký Ústavný súd a ten ho postúpi Európskemu súdnemu dvoru.

Sťažovatelia argumentovali, že OMT je porušením Lisabonskej zmluvy, ktorá zakazuje Európskej centrálnej banke priame financovanie vlád členských štátov. Upozornili tiež, že úlohou ECB je najmä udržiavanie cenovej stability v eurozóne, nie znižovanie rizík jednotlivých štátov.

OMT sleduje ciele cenovej stability

Európsky súdny dvor vo svojom rozhodnutí konštatuje, že program OMT vzhľadom na svoje ciele a prostriedky patrí do oblasti menovej politiky, a preto aj do právomoci ECB.

Program OMT podľa sudcov prispieva k cieľu udržania „jednotnosti“ menovej politiky, tak ako ju definujú zmluvy o EÚ. Tým prispieva k hlavnému cieľu, ktorým je udržanie cenovej stability.

Opiera sa pritom o úvahu, že ECB je schopná ovplyvňovať vývoj cien len ak správne funguje mechanizmus prenosu menovej politiky.

Skutočnosť, že program OMT mohol prispieť aj k stabilite eurozóny (ktorá patrí do hospodárskej politiky) preto nevníma súd ako problém.

„Opatrenie menovej politiky si totiž nemožno zamieňať s opatrením hospodárskej politiky len na základe toho, že by mohlo mať nepriame účinky na stabilitu eurozóny,“ konštatuje.

Pri OMT ide podľa súdu o využitie jedného z nástrojov menovej politiky upravených v zmluvách EÚ, ktoré umožňujú ECB a národným centrálnym bankám vstupovať na kapitálové trhy a pritom kupovať a predávať obchodovateľné cenné papiere znejúce na eurá.

Podľa Súdneho dvora nie je program OMT ani v rozpore so zásadou proporcionality.

Situácia v eurzóne v septembri 2012 totiž dávala podľa súdu ECB dostatočný dôvod sa domnievať, že program OMT je primeraný.

Zákaz financovania sa neporuší, ak sú dodržané podmienky

Zákaz menového financovania členských štátov zo strany ECB podľa súdu nebráni tomu, aby ECB prijala program, akým je program OMT.

Ako dodáva, primárne právo zakazuje akúkoľvek finančnú pomoc ECB členskému štátu, ale vo všeobecnosti nevylučuje možnosť ECB odkupovať cenné papiere, ktoré predtým vydal takýto štát, od jeho veriteľov.

ECB pred Súdnym dvorom ubezpečila, že dodržiava minimálnu dobu medzi vydaním cenného papiera na primárnom trhu a jeho odkúpením na sekundárnom trhu a vopred svoje rozhodnutie uskutočniť takéto odkúpenie alebo objem zamýšľaného odkúpenia neoznamuje.

Tieto záruky zabezpečia, že na okolnosti vydávania štátnych dlhopisov nevplýva istota, že tieto dlhopisy po svojom vydaní odkúpi ECB.

Podľa Súdneho dvora charakteristické vlastnosti programu OMT tiež vylučujú, aby mohol odrádzať členské štáty k vedenia zdravej rozpočtovej politiky, a teda za program obchádzajúci sledovaný cieľ zákazu menového financovania členských štátov.

Slovenská kritika

Medzi dlhodobých kritikov programu nákupu dlhopisov ECB patri na Slovensku europoslanec a líder strany SaS Richard Sulík. Považuje ho za porušenie zmlúv EÚ a oslabenie motivácie štátov nevytváraťďalší dlh. 

"Bohužiaľ, aj rozhodnutia ECB vedú k tomu, že čoraz viac krajín eurozóny sú ako drogovo závislí, ktorí riešia len ďalšiu dávku," povedal v marci pre TASR. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA