Euroval sa ukázal ako dobrá vec, bilancuje ministerstvo financií

Záchranný nástroj pre eurozónu, kvôli ktorému padla vláda Ivety Radičovej, možno po siedmich rokoch hodnotiť ako úspešný. Konštatuje to slovenský rezort financií.

Slovenské ministerstvo financií bilancuje sedem rokov od vzniku tzv. eurovalu, záchranného mechanizmu pre krajiny eurozóny.

Novinársky žargón ho nazval „euroval“ a vznikal za dramatických okolností, v ktorých sa v Grécku pravdepodobne rozhodovalo o osude eurozóny.

Úlohou prvého, alebo tzv. dočasného eurovalu (EFSF) bolo zlepšiť akútnu finančnú situáciu krajín v problémoch a donútiť ich k reformám.

Nešlo iba o solidaritu

„Zo strany EÚ však nešlo iba o solidaritu. Hlavným cieľom eurovalu bolo zachovať finančnú stabilitu eurozóny,“ píše slovenské ministerstvo financií vo svojom komentári z dielne odboru európskych politík rezortu.

Reformy, ktorými boli pôžičky podmienené, mali zase zvýšiť konvergenciu členských štátov v menovej únii.

EFSF fungoval tri roky a počas nich poskytol finančnú pomoc trom členským krajinám eurozóny – Grécku, Írsku a Portugalsku – v celkovej sume viac ako 174 miliárd eur.

Na otázke schvaľovania posilnenia jeho úverovej kapacity padla vláda Ivety Radičovej, keďže koaličná strana Sloboda a solidarita za tento krok nezahlasovala hoci ho premiérka spojila s vyslovením dôvery svojej vláde.

Trvalý nástroj

Dočasný euroval, právnou formou luxemburskú akciovku, nahradil v roku 2013 tzv. trvalý euroval (ESM), medzinárodná organizácia, s úverovou kapacitou 500 mld eur.

Výhodne si požičiava na finančných trhoch, pričom získané prostriedky následne poskytne štátom v ťažkostiach. Nejde však o priame finančné transfery z národných rozpočtov, pripomína slovenský rezort financií.

Krajiny z tejto pôžičky platia úroky.

Z trvalého eurovalu išla pomoc Španielsku, Cypru a Grécku v sume 77,3 miliardy eur.

„Po siedmich rokoch je možné povedať, že euroval bol úspešný. Všetky krajiny, s výnimkou Grécka, ktorým bola poskytnutá pomoc, postupne získali prístup na finančné trhy a vystúpili zo stabilizačných programov,“ konštatuje rezort financií.

Tieto krajiny aj po ukončení programu podliehajú monitorovaniu zo strany Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, a to až dovtedy, kým nesplatia aspoň 75 % poskytnutej pomoci.

Grécko ako špecifický prípad

Grécko dosiahlo čiastočný návrat na finančné trhy koncom roka 2014, kedy uskutočnilo dve emisie 5-ročných dlhopisov. Kvôli politickej kríze v roku 2015 však dôveru trhov opäť stratilo a zostáva aj naďalej špecifickým problémom, najmä preto, že vstupovalo do programu v oveľa horšej kondícii ako iné krajiny, upozorňuje MF.

„Napriek enormnému reformnému úsiliu sa Grécku zatiaľ nepodarilo ukončiť stabilizačný program. Avšak aj Grécko postupne dostáva verejné financie pod kontrolu a v najbližších týždňoch sa očakáva jeho vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu,“ avizuje ministerstvo.

Najväčší reformátori

Programové krajiny dosiahli v období rokov 2009 až 2016 najvýraznejšie zlepšenie fiškálnej pozície spomedzi hodnotených krajín EÚ.

Aby dostali svoje rozpočty pod kontrolu, museli pristúpiť k rozsiahlym úsporným opatreniam, pripomína MF. Zvyšovali preto dane, znižovali sociálne dávky, vo verejnom sektore sa prepúšťalo a znižovali sa platy, a to v období vysokej nezamestnanosti.

Na druhej strane, od roku 2014 vo všetkých krajinách, ktoré dostali pomoc, dochádza k postupnému spomaľovaniu reformného úsilia. „Verejná a politická podpora reformám opadla, akonáhle krajiny získali prístup na finačné trhy,“ píše rezort.

Írsko, Španielsko a Cyprus ale pokračujú podľa ministerstva v stabilnom ozdravovaní a nezamestnanosť v týchto krajinách klesá. Cypru, Írsku a Portugalsku sa v roku 2016 podarilo udržať rozpočtový deficit pod úrovňou 2%.

„Finančná pomoc z eurovalu, podmienená účasťou v stabilizačnom programe, sa tak javí ako účinný prostriedok na presadzovanie nevyhnutných reforiem,“ dodáva rezort financií vo svojom komentári.

REKLAMA

REKLAMA