Filko: Odporúčania Komisie by mohli byť konkrétnejšie

Súhlasíme s Komisiou v tom, že v reformách máme rezervy, ale mohla by nám v niektorých prípadoch presnejšie naznačiť ako na to, myslí si riaditeľ Inštitútu pre finančnú politiku Ministerstva financií Martin Filko.

Zo sledovaných oblastí v rámci stratégie Európa 2020, v oblasti emisií CO2, koncovej energetickej spotreby a predčasného ukončenia školskej dochádzky dosahuje Slovensko stanovené ciele, alebo sa k ich dosiahnutiu blížime, zhodnotil na konferencii "EÚ v roku 2014: Nové inštitúcie, nové reformy?" hlavný ekonóm Ministerstva financií Martin Filko.

Teší ho pozitívne hodnotenie Komisie v oblasti fiškálnej a boja proti podvodom s DPH. Z ďalších odporúčaní Komisie považuje pre Slovensko Ministerstvo financií za najviac prioritné otázky korupcie, kvality zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Najväčšou výzvou zostáva problém nezamestnanosti, najmä dlhodobej.

„Energie nie sú naša najväčšia priorita. Neznamená to, že nesúhlasíme s Komisiou v tom, že musíme zlepšiť prepojenosť energetických sietí a transparentnosť regulačného rámca. V týchto oblastiach však nevykazujeme také zlé výsledky,“ hovorí Filko.

Komisia má byť konkrétnejšia

Z pohľadu Inštitútu pre finančnú politiku by mohli byť niektoré z odporúčaní Komisie špecifickejšie a detailnejšie. Najmä šieste odporúčanie týkajúce sa verejnej správy pokrýva veľa náročných oblastí od korupcie, cez súdnictvo až po kvalitu verejnej správy ako takej a podľa Martina Filka vlastne hovorí „spravujete si svoj štát lepšie,“ čo nie je veľmi nápomocné.  

„Pomohlo by nám, keby bola Komisia špecifickejšia v tom, čo chce, aby štáty napravili, aby nám naznačila, aká je dobrá prax u iných štátov. Chceme vidieť ako má byť naša náprava štruktúrovaná, aké typy inputov by sa mali spraviť a ako to analyzovať,“ dodáva.

Odporúčania Komisie sú už dnes postavené na detailnejších informáciách ako to bolo v minulosti, vysvetľuje ekonomická radkyňa zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková. Ich cieľom nie je presne štátom povedať, ako na to, dodáva. 

Martin Filko by tiež privítal, keby sa priamy dialóg s Európskou komisiou, ktorý inak procesne hodnotí ako dobrý, mohol viesť s vyššie postavenými a skúsenými ľuďmi, ktorí sú schopní reagovať na argumenty zo strany členských štátov.  

Sudcom veríme menej než politikom 

Téma korupcie sa do špecifických odporúčaní pre Slovensko dostala tento rok prvýkrát v nadväznosti na Antikorupčnú správu Komisie z februára 2014. Efektívnosť a transparentosť súdnictva sa ako odporúčanie už opakuje. 

„Medzi Slovákmi dominuje pocit, že vo všetkých vrstvách slovenského establishmentu existuje korupcia,“ tvrdí Werner Stemker Köster, holandský sudca, ktorý sa slovenskému súdnictvu venuje už 20 rokov.  Je spoluautorom štúdie „Aktuálny stav slovenského súdnictva a jeho výzvy“ z roku 2012, ktorú vydala Open Society Foundation (OSF).

Dôveru slovenského obyvateľstva v sudcov vníma ako extrémne nízku. Jej mieru ilustruje to, že v prípade, že sa ľudia stretnú s korupciou, nemajú ani v úmysle nahlásiť to úradom, hovorí Köster.

Všeobecne platí, že ak si ľudia myslia, že sú skorumpovaní politici, budú si to pravdepodobne myslieť aj o sudcoch, tvrdí Köster. Na Slovensku však podľa neho platí, že ľudia majú viac dôvery v politikov, než v sudcov.

Köster kritizuje aj dĺžku súdnych konaní. Súdny systém Holandska a Slovenska je podľa neho podobný, no na Slovensku máme nepomerne viac sudcov na počet obyvateľov, napriek tomu sú naše súdne procesy oveľa dlhšie. Holandsko má 11 súdov prvej inštancie, kým na Slovensku ich je 54. Relatívny počet sudcov je tak na Slovensku dvakrát väčší. Problematická je aj organizácia súdov, ktorých je zbytočne veľa a malých.

Vnímanie negatívneho stavu súdnictva ovplyvňuje aj ekonomiku, podnikatelia odchádzajú alebo vôbec neprídu, hovorí Köster. Ak existuje skutočne nezávislé súdnictvo, generuje to ekonomický rast. To bude podľa neho tá hlavná motivácia k zmene.

Emília Sičáková-Beblavá z Transparency International Slovensko vidí v zhora formulovaných odporúčaniach bojovať proti korupcii len malú pridanú hodnotu. Úlohou EÚ, či iných členských štátov je podporovať domáci dopyt a tlak na zmenu, čo jediné podľa nej prináša výsledky.

Podporovať dopyt môže únia podporou mimovládnych organizácií, ktoré sú veľakrát schopné zhromaždiť potrebné dáta lepšie než ktokoľvek iný. Aktivity organizácií ako Transparency Interantional Slovensko alebo Aliancia Fair-Play podľa nej dosiahli v slovenských podmienkach reálne výsledky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA