Fíni a Holanďania majú výhrady voči flexibilite trvalého eurovalu

Pozitívne reakcie na výsledky summitu zvrátili Fíni a Holanďania, ktorí chcú blokovať intervenciu trvalého eurovalu ESM na sekundárnych trhoch.

Lídri eurozóny sa v piatok (29. júna) dohodli, že záchranné fondy možno využívať flexibilným a efektívnym spôsobom, ktorý bude viesť k zníženiu nákladov na financovanie vlád pod tlakom, najmä Španielska a Talianska.

Fínska vláda však včera oznámila parlamentu, že Helsinki s podporou Holanďanov budú brániť ESM nakupovať dlhopisy na sekundárnych trhoch (s už emitovaným dlhopismi). Euro vplyvom správy kleslo a referenčné nemecké bundy posilnili, čo zatienilo prvotné pozitívne reakcie na výsledky summitu.

Nedostatok detailov v záveroch vyvolávalo viacero otáznikov a postupne sa napĺňajú obavy z meškania, národného veta, či neadekvátneho objemu dostupných zdrojov.

Nevyhnutná jednomyseľnosť

Intervencia ESM na sekundárnych trhoch by si vyžadovala jednomyseľnosť krajín eurozóny. Avšak v prípade, že Európska centrála banka a Európska komisia upozornia na vážne ohrozenie eura, záchranný fond bude môcť konať na základe 85-percentnej väčšiny.

Fíni minulý týždeň navrhovali, aby Španieli a Taliani vydávali dlhopisy kryté či už štátnymi aktívami alebo budúcimi výnosmi, aby Helsinki nemuseli žiadať o kolaterál, avšak podporu nezískali.

Hovorca premiéra Jyrkiho Katainena však odmietol tvrdenie, že postoj voči ESM je práve dôsledkom toho, že fínsky návrh zvyšok nepodporil. Podľa jeho slov Helsinki jednoducho nepovažujú nákupy na sekundárnych trhoch za efektívnu formu riešenia krízy.

Holandský premiér Mark Rutte minulý piatok upozornil, že nie je za to, aby boli obmezené zdroje v záchrannom fonde využívané na pokusy otočiť trhy. „Šanca na to je veľmi malá, preto nevidím zmysel v nakupovaní na trhoch, pretože na to treba veľa peňazí,“ vysvetlil Rutte. „Nástroj existuje, ale možno ho využiť len po jednomyseľnej podpore,“ dodal.

Bez zmeny zmluvy

Podľa výkladu záverov, ktorý uvádza agentúra Reuters, sa lídri v princípe dohodli, že záchranné fondy budú môcť nakupovať dlhopisy pri ich aukcii alebo na otvorom trhu, ak vláda o to požiada a podpíše memorandum o porozumení obsahujúce makroekonomické podmienky.

Z dohody lídrov zároveň tiež vyplýva, že po vytvorení spoločného bankového dohľadu, bude ESM môcť banky rekapitalizovať priamo. Európska komisia tvrdí, že zmluvu o trvalom eurovale nebude treba meniť.

Holandsko však tvrdí opak – treba ju doplniť a opäť ratifikovať. Komisia však tvrdí, že články 14 až 18 zmluvy určujú nástroje ESM na udržanie finančnej stability v eurozóne a že o zmenách môže rozhodnúť Rada guvernérov fondu (čiže ministri financií).

Obmedzenie meškania

Ako ďalej píše agentúra Reuters, lídri sa na summite dôsledne snažili prijať rozhodnutia, ktoré si ratifikáciu vyžadovať nebudú, aby sa nezopakovala situácia, keď došlo k spružneniu dočasného eurovalu (EFSF). Fínsko vtedy požiadalo o kolaterál za pôžičky Grécku cez EFSF a v októbri padla slovenská vláda.

Okrem toho sa stále čaká na možné obmedzenia aktivít, ktoré by mohol určiť nemecký ústavný súd. Nie je preto isté, kedy bude ESM vôbec funkčný. Pôvodne malo ísť o 1. júl, čo neskôr posunuli na 9. júl.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA