Gréci dostanú peniaze včas, aby ich zase vrátili

Ministri financií eurozóny schválili dnes Grécku uvoľnenie prvej tranže z dohodnutého úveru. Časť hneď ochádza naspäť ECB.

V rámci prvej tranže Atény postupne dostanú 26 miliárd eur, oznámila agentúra AP.

Ministri financií 19 krajín eurozóny o tom rozhodli prostredníctvom včerajšej večernej telekonferencie. Tú zvolali po tom, ako v priebehu stredy schválili tretí záchranný balík pre Grécko poslanci v Nemecku a Holandsku, čím padla posledná prekážka na ceste k úveru.

Prvých 13 miliárd eur by mali dostať na účet dnes 20. augusta na vyrovnanie dlhu v ECB o výške 3,4 mliardy eur a ďalších zhruba desať miliárd eur má ísť na pomoc gréckym bankám. Zvyšné peniaze dostanú Atény len vtedy, ak dosiahnu pokrok pri plnení podmienok záchranného programu.

Nový, tretí záchranný program pre Grécko museli tento týždeň schváliť aj parlamenty v Španielsku, Estónsku, Rakúsku, Lotyšsku, Litve a vo Fínsku.

Ťažké hlasovanie

Na najtvrdší odpor narazil grécky úver práve v Nemecku a v Holandsku. Holandskému premiérovi Markovi Ruttemu sa podarilo zabezpečiť schválenie gréckeho úveru len vďaka hlasom opozičných liberálov.

Počas diskusie v holandskom parlamente pred hlasovaním o treťom záchrannom úvere pre Grécko holandský minister finanicí a šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem vyhlásil, že verí, že štáty eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) budú schopní dohodnúť sa na účasti fondu na treťom záchrannom programe pre Grécko.

Podľa Dijsselbloema hoci sú niektoré štáty menového bloku proti zníženiu nominálnej hodnoty gréckeho dlhu, zatiaľ čo MMF sa domnieva, že bez toho nie je možné dostať ho na udržateľnú úroveň, verí, že dokážu nájsť kompromis. Napríklad vo forme nižších úrokov a predĺženie termínu splatnosti gréckeho dlhu.

Ani v Nemecku neprebehlo hlasovanie práve hladko. Za úver síce zdvihla ruku väčšina poslancov, ale časť členov vládnej koalície bola proti, presnejšie 63 z 311, čo je zhruba pätina koaličných poslancov.

Zapojenie europarlamentu?

Grécky premiér Alexis Tsipras žiada, aby sa do vyhodnocovania dohody o treťom záchrannom pláne pre Grécko, zapojil aj Európsky parlament. Vystupovať by podľa gréckeho premiéra mohol ako „piaty hráč" popri štvorci zástupcov gréckych veriteľov – Európskej komisii (EK), Európskej centrálnej banky (ECB), Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM).

Tsipras naznačil, že považuje za "politicky nevyhnutné", aby jediná európska priamo volená inštitúcia vystupovala ako konečný ručiteľ ekonomickej zodpovednosti a zlučiteľnosti hospodárskej politiky EÚ s politickou a sociálnou európskou legislatívou.

Podľa agentúry Belga zdroje z prostredia gréckeho vládneho kabinetu potvrdili, že Tsipras v stredu telefonicky hovoril so Schulzom, ktorý "pozitívne reagoval" na jeho žiadosť už aj preto, že túto možnosť v europarlamente navrhli niektoré politické skupiny.

Žiadne skrývanie

"Nevidím dôvod, aby sa k nim pridala ešte ďalšia inštitúcia. Jednanie by sa tým nijako neurýchlilo, skôr naopak. V prípade, že predseda Európskeho parlamentu takúto možnosť predsa len navrhne, budem hlasovať proti," komentoval slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH) v stanovisku pre TASR.

"Povinnosťou gréckeho premiéra je dostať krajinu z ťažkej krízy, za predlžovanie ktorej nesie zodpovednosť aj jeho vláda. Namiesto skrývania sa za Európsky parlament by sa mal sústrediť na potrebné reformy ako privatizácia, efektívne fungovanie štátu, boj s daňovými únikmi a podobne," odkázal Štefanec.

Europarlament podľa jeho slov môže plniť len dozornú a konzultačnú úlohu, lebo „vlády štátov, ktoré Grécku peniaze požičali, sú v kvartete veriteľov zastúpené Európskou komisiou".

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA